Najnovší prieskum: Pellegrini by Korčoka porazil aj v DRUHOM KOLE
Podľa najnovšieho prieskumu agentúry Ipsos, ktorý bol uskutočnený na vzorke respondentov v dňoch 16. až 21. februára a publikovaný Denníkom N, by v prvom kole nadchádzajúcich prezidentských volieb zvíťazil Peter Pellegrini so ziskom 42 percent hlasov.
HARABIN TRETÍ, MATOVIČ ŠTVRTÝ
Tento výsledok by ho priamo predurčil na postup do druhého kola volieb, kde by sa jeho súperom stal Ivan Korčok, ktorý by v prvom kole získal 36,3 percenta hlasov.
Prieskum sa pochopiteľne okrem Pellegriniho a Korčoka týkal aj ostatných kandidátov, ktorí chcú vo voľbách zabojovať o prezidentské kreslo. Štefan Harabin by získal 8,5 percenta hlasov, nasledovaný Igorom Matovičom a Jánom Kubišom, každý s 3,4 percentami, Krisztiánom Forró s 3 percentami, Marianom Kotlebom s 1,7 percentom, Patrikom Dubovským s 1,3 percentom, Andrejom Dankom s 1,1 percentom a Milanom Náhlikom, ktorý by získal 0,3 percenta hlasov.
JASNÝ VÍŤAZ
Tdo druhého kola by Peter Pellegrini zvíťazil nad Ivanom Korčokom pomerom 53,8 percenta ku 46,2 percenta hlasov. Tieto čísla naznačujú, že súboj o prezidentský úrad by bol síce tesný, ale s jasným víťazom.
Prieskum poskytuje zaujímavý pohľad na aktuálne politické rozloženie síl na Slovensku a naznačuje, že nadchádzajúce prezidentské voľby budú plné napätia.
Odporúčané články
Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) má vypovedať zmluvu so spoločnosťou Ukrenergo o núdzových dodávkach elektriny na Ukrajinu. Vyplýva to zo stredajšieho uznesenia vlády z 4. marca. Opatrenie má byť recipročnou reakciou na zastavenie prepravy ropy ropovodom Družba.
Včerajšie agresívne vyjadrenia predsedu vlády Roberta Fica nemajú s realitou nič spoločné. Na sociálnej sieti to napísal generálny prokurátor Maroš Žilinka v súvislosti s konštatovaním premiéra, že šéf prokuratúry urobil názorový prevrat a prokuratúra vstúpila do politického súboja a postavila sa na stranu opozície.
Prezident SR Peter Pellegrini navrhuje legislatívne zaviesť nový bezpečnostný mechanizmus – takzvaný stav ohrozenia. Ten by umožnil vláde využiť kapacity Ozbrojených síl Slovenskej republiky aj v období mieru, ak by krajina čelila vážnej bezpečnostnej hrozbe. Podľa prezidenta by si takýto krok vyžadoval zmenu schválenej ústavy Slovenskej republiky, a teda aj širšiu politickú dohodu naprieč politickým spektrom.
