PROFILY prezidentských kandidátov: Krisztián Forró, hlas MAĎAROV vo voľbách
Krisztián Forró, predseda politickej strany Aliancia, zameranej na zastupovanie záujmov maďarskej menšiny, sa taktiež uchádza o post prezidenta v nadchádzajúcich prezidentských voľbách. Jeho kandidatúra je poháňaná snahou priniesť do popredia problémy, s ktorými sa stretáva maďarská komunita na Slovensku.
POLITIKOM OD ROKU 2004
Forró, rodák z Galanty, svoje vzdelávanie začal na maďarskom Gymnáziu Zoltána Kodálya a pokračoval na Obchodnej akadémii v Dunajskej Strede. Neskôr absolvoval vyššie vzdelanie na Vysokej škole moderných obchodných vied v Tatabányi, čím položil základy pre svoju budúcu politickú dráhu.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ: PROFILY prezidentských kandidátov: Z archívu do paláca? Patrik Dubovský
Jeho politická cesta začala v roku 2004 vstupom do Strany maďarskej koalície (SMK), kde neskôr zastával pozíciu okresného predsedu v Galante. Po zlúčení troch politických strán v roku 2021, ktoré reprezentujú maďarskú menšinu, sa stal predsedom novej strany Aliancia. Napriek tomu, že strana v predčasných parlamentných voľbách v roku 2023 získala 4,38 percenta hlasov a neprešla do parlamentu, Forró svoju prezidentskú kandidatúru vníma ako kľúčovú príležitosť na adresovanie dôležitých tém ako regionálne školstvo, dvojité občianstvo a problematiku južných regiónov Slovenska.
Galéria
Forró, známy svojou aktivistickou činnosťou a obhajobou práv maďarskej komunity, zdôraznil význam svojej prezidentskej kandidatúry pre zvýšenie povedomia o problémoch, ktoré ovplyvňujú maďarské menšiny. S podporou takmer 30-tisíc občianskych podpisov, ktoré predložil parlamentu koncom januára 2024, Forró demonštruje silnú podporu zo strany verejnosti.
PREČÍTAJTE SI TIEŽ: PRVÉ PREKVAPENIE prezidentských volieb: Danko sa vzdal v prospech HARABINA!
V kontexte slovenskej politiky Forró vyjadril rezervovanosť voči podpore Ivana Korčoka, ktorý sa stal predmetom sporov s maďarskou diplomaciou. Tento postoj odzrkadľuje hlbšie geopolitické napätia a zároveň poukazuje na zložitú mozaiku slovenského politického prostredia pred prezidentskými voľbami.
Odporúčané články
Európsky parlament (EP) v stredu (20. mája) na zasadnutí v Štrasburgu prijal rezolúciu týkajúcu sa stavu právneho štátu a podozrení zo zneužívania európskych prostriedkov na Slovensku. Za dokument, ktorý síce nie je právne záväzný, no nesie silný politický odkaz, zahlasovalo 347 europoslancov, 165 bolo proti a 25 sa zdržalo hlasovania. Európska komisia je v nej vyzývaná na rázne kroky k ochrane európskych hodnôt a peňazí daňových poplatníkov.
Dňa 15. mája uplynuli presne dva roky od atentátu na predsedu vlády SR Roberta Fica (Smer-SD). Premiér si toto výročie pripomenul návratom na miesto činu do Handlovej, kde za prísnych bezpečnostných opatrení absolvoval tlačovú konferenciu a stretnutie so študentmi. K výročiu incidentu sa vyjadrili aj predstavitelia opozície a Slovenská informačná služba (SIS).
