EUROVOĽBY SÚ TU! Ferenčák z Hlasu: Budem presadzovať, aby bola väčšina eurofondov presmerovaná priamo na obce a mestá

Ako by ste popísali najväčšie problémy, ktorým čelia slovenské regióny, obce a mestá a aké konkrétne riešenia plánujete navrhnúť v Európskom parlamente?

Slovenské regióny jednoznačne potrebujú viac peňazí. Chýbajú im finančné prostriedky na opravu a dobudovanie ciest a chodníkov, vybudovanie polikliník a iných zdravotníckych zariadení, či opravu škôl. Aj iné verejné budovy sú v zlom stave, potrebujú urýchlene zrekonštruovať. Okrem toho však európske peniaze na Slovensku podporujú aj dôstojnejší život seniorov, kde spomeniem podporu seniorskej služby a výstavbu nových domovov dôchodcov, nakoľko ich význam a potreba bude narastať.

V súčasnosti to funguje tak, že Európska únia určí kde a za akých podmienok môžu byť tieto peniaze minuté. Nedáva to však zmysel. Samosprávy predsa najlepšie vedia, ktorú oblasť potrebujú rozvíjať a teda aj kam najskôr investovať peniaze. Preto budem presadzovať, aby bola väčšina eurofondov presmerovaná priamo na obce a mestá s možnosťou využiť peniaze na ich priority. Každá obec si tak môže sama zodpovedne určiť projekty na rozvoj. Niekde potrebujú opraviť školu, inde je škola v poriadku a podporu si vyžaduje napríklad oprava mosta v obci. Ľudia nemôžu trpieť za to, kde sa narodili.

Vzhľadom na Vaše zameranie na regionálny rozvoj, aké sú kľúčové zmeny, ktoré by ste chceli vidieť v rozdelení eurofondov, aby boli efektívnejšie zamerané na potreby slovenských komunít?

Musíme dôrazne prihliadať na ozajstné potreby regiónov pri plánovaní rozdeľovania eurofondov, a prispôsobiť im nastavenie čerpania týchto zdrojov. Do slovenských regiónov v súčasnosti putuje len minimum našich eurofondov, len pár percent. Takže mestá a obce priamo rozhodujú len o zlomku investícií, ktoré dostávame. Mojim cieľom je toto množstvo podstatne navýšiť, aby sme regiónom a slovenským komunitám dali možnosť slobodnejšie pracovať pre občanov.

Za dôležité tiež považujem posilnenie cezhraničnej spolupráce a zachovanie programu Interreg určený pre prihraničné regióny. Investovaním do týchto regiónov, ktoré sú dlhodobo najchudobnejšie, sa v nich zvyšuje kvalita života a stierajú sa vnútroštátne regionálne rozdiely. Táto podpora môže mať rôzne podoby – napríklad pomoci poľnohospodárom a malým farmárom, podpora produkcie zdravých domácich potravín. Okrem kroku bližšie k potravinovej sebestačnosti je to aj krok pre zníženie nezamestnanosti v regióne, čo je opäť pozitívny efekt.

Ako hodnotíte nedávno schválenú reformu migračnej a azylovej politiky EÚ a aký máte názor na navrhovaný mechanizmus solidarity pri zvládaní migračných kríz?

Ja som za pomoc všetkým ľuďom na svete. Ale musí to byť pomoc adresná, sociálna, a najmä smerovaná na zdroj problému! Pomáhajme, ale pomáhajme predchádzať problémom a hľadajme dlhodobé riešenia.
Súčasná schválená reforma určite nie je dobrý riešením. Som výrazne proti 20 000€ pokute za jedného neprijatého migranta. Vyhadzujeme tak do vzduchu doslova milióny eur, ruinuje to našu ekonomiku, a hlavne tým nikomu nepomáhame. Viete ako k tomu pristupujú v Taliansku? Aby nemuseli platiť pokuty tak tých imigrantov príjmu, ale vzápätí časť z nich „posadia na loď“ do Albánska, kde už nikoho nezaujíma čo s nimi bude ďalej. Časť z nich sa opäť vracia do krajín únie, z čoho profitujú opäť len nelegálni prevádzači. Myslíte si, že takto sa problém s migrantami vyrieši?

Aké konkrétne kroky by ste podnikli na posilnenie slovenskej potravinovej sebestačnosti na úrovni EÚ?

To je jasné. V prvom rade je dôležité zrovnoprávniť dotácie pre farmárov naprieč krajinami Európskej únie. Neviem či je to prekvapujúce, no slovenskí farmári dostávajú stále výrazne menej peňazí ako farmári z iných členských krajín. Následne je potrebné venovať pozornosť podpore malých a stredných farmárov a ich lokálnych produktov. Štát by však mal začať od seba. Mal by výraznejšie podporovať umiestňovanie týchto zdravých lokálnych potravín do škôl, škôlok, zdravotníckych zariadení a zariadení pre seniorov. V ďalšom kroku vytvoríme tlak na obchodné reťazce, ktoré hrajú prím, aby uprednostňovali predaj domácich potravín za konkurenčné ceny.

Ako plánujete zastupovať záujmy Slovenska pri rokovaniach o budúcich rozpočtoch EÚ, najmä s ohľadom na spravodlivé rozdelenie zdrojov?

Prioritou pre mňa bude pracovať tak, aby finančná pomoc pre Slovensko nebola blokovaná. Zasadím sa o to, aby Slovensko neprišlo o peniaze, ktoré sú mu určené a ktoré potrebuje. Konkrétne to znamená boj za zachovanie eurofondov, najmä kohézneho fondu, ktorý slúži na vyrovnávanie rozdielov medzi krajinami. Práve vďaka tomuto fondu Slovensko dostáva násobne viac finančných prostriedkov ako prispieva. Jeho zachovanie v súčasnej podobe je absolútne kľúčové.

Ako vidíte budúcu úlohu Slovenska v Európskej únii, a aké hlavné zmeny by ste chceli dosiahnuť na zvýšenie vplyvu našej krajiny?

Posilnenie pozície Slovenska v EÚ spočíva v nutnosti spolupráce zvolených europoslancov tak, aby všetci pracovali s cieľom zlepšiť život občanov. To sa, bohužiaľ, doteraz nedialo. Doterajší europoslanci zneužívali toto postavenie na riešenie ich nespokojnosti s vnútropolitickou situáciou. Dosiahli tým však len to, že oslabili dôveryhodnosť a postavenie Slovenska v očiach našich zahraničných partnerov.
Slovensko musí byť suverénnou krajinou s rovnakým právom prinášať riešenia v rokovaniach so všetkými členskými štátmi. Preto je dôležité, aby ho zastupovali politici, ktorí nebudú riešiť vlastné egá či vnútropolitickú situáciu Slovenska v Bruseli.

Ako sa postavíte k otázkam sociálnej politiky v EÚ, vzhľadom na rastúce sociálne nerovnosti medzi členskými štátmi?

Európska únia by sa mala v prvom rade starať o blaho svojich občanov, a nie vymýšľať si nezmyselné zákony, ktorými ochudobňuje svoje členské krajiny. Ja som sociálny demokrat a nedovolím, aby slovenskí občania trpeli kvôli tomu, že v Bruseli vymyslia nezmyselné nariadenia a očakávajú od členských krajín, že budú platiť za ich chyby. Navyše chudobná EÚ = nekonkurencieschopná EÚ.

Celé toto spoločenstvo krajín vznikalo na princípe solidarity a pomoci znevýhodneným. Takto vnímam aj pomoc chudobným, seniorom, občanom s hendikepom… A som pochopiteľne za zvýšenie tejto pomoci. Zoberme si napríklad len seniorov, v celej EÚ až 20% z nich trpí chudobou. Mladí ľudia si nedokážu kúpiť bývanie, pretože je pre nich finančne nedostupné. V Bruseli je na stole Zelená dohoda, ktorá by v súčasnej podobe zničila naše hospodárstvo. To sú všetko vážne témy, ktoré treba urgentne vyriešiť na európskej úrovni.

Ako chcete pristupovať k otázkam environmentálnej politiky na úrovni EÚ, a aký máte názor na aktuálne záväzky EÚ v oblasti boja proti zmene klímy?

Podporujem ochranu životného prostredia, ale robme to so zdravým rozumom. Súčasné nariadenia v aktuálnom znení Zelenej dohody sú namierené proti občanom Európskej únie a proti konkurencieschopnosti Slovenska aj EÚ na svetových trhoch.

Únia si totiž vymyslela dekarbonizáciu, zníženie oxidu uhličitého v ovzduší, a jediná proti nej prijíma opatrenia. Aj napriek tomu, že všetky krajiny v únii produkujú len 7% ročného svetového znečistenia CO2, tvárime sa akoby zákazy používania áut so spaľovacími motormi v EÚ išli spasiť celý svet. Realita je taká, že keď Brusel rozhodne, že Slováci si už budú môcť kupovať len elektromobily, väčšina z nich ostane nedobrovoľne bez auta. Elektromobil si jednoducho nebudú môcť dovoliť. A to ani nehovorím o tom, že v skutočnosti jeho využívanie ani nemusí byť ekologickejšie… Poviem to teda opäť a jasne. Na vážne otázky a problémy musíme hľadať dlhodobo udržateľné a sociálne riešenia. Také, ktoré riešia pôvod problému, a neohrozia rozvoj a konkurencieschopnosť EÚ vo svete.

Ako by ste ako poslanec Európskeho parlamentu prispeli k posilneniu demokratických princípov a právneho štátu v rámci EÚ?

Vypočutím si iného názoru a hľadaním konsenzu naprieč politickým spektrom.