Neoficiálne VÝSLEDKY EUROVOLIEB: Víťazi z PS, skokani z REPUBLIKY a smútok v SAS
Brány volebných miestností sa na Slovensku počas včerajších eurovolieb zavreli o 22:00 hod. Odvtedy sa čaká na výsledky volieb, keďže tie môžu byť vyhlásené až dnes o 23:00 hod. keď sa skonči voľby v Taliansku. Prvé neoficiálne výsledky ale naznačujú, ktoré politické strany by mali mať zastúpenie v Bruseli.
Rovnako ako v predošlých eurovoľbách v roku 2019 sa dostávajú na povrch prvé odhady volebných výsledkov. Vtedy sa zverejňované informácie v konečnom dôsledku zhodovali s reálnymi výsledkami volieb.
Na základe informácií, ktoré prenikajú z prostredia politických strán na povrch je možné konštatovať, že najpravdepodobnejším víťazom volieb do Európskeho parlamentu sa stalo Progresívne Slovensko, ktoré by malo dosiahnuť volebný zisk okolo 28%. Jeho najväčší konkurent, strana SMER-SD za ňou má zaostávať takmer o 3% hlasov.
Skokanom volieb sa stala strana REPUBLIKA. Tá síce získala svojich zástupcov v Európskom parlamente už v minulom období a predvolebné očakávania nasvedčovali tomu, že by tomu tak malo byť aj v týchto voľbách, zisk vyše 12 a pol % a obsadenie celkového tretieho miesta sa však neočakával a je veľkým prekvapením.
Pokiaľ by výsledky boli totožné s tými, ktoré sa dostali na verejnosť, mali by prvé tri strany byť jedinými, ktoré by mali v európskom parlamente viac ako jedného zástupcu. Eventuálny víťaz volieb, strana Progresívne Slovensko, by s uvedeným výsledkom získala až 6 mandátov v Európskom parlamente. SMER by mal v europarlamente 5 zástupcov a stranu REPUBLIKA by zastupovali 2 poslanci.
Potrebné 5% kvórum by prekročili aj strany HLAS a KDH. Ich výsledok by sa mal odlišovať len minimálne. Pohybovať by sa mal okolo 7,2%. To by znamenalo, že oba menované politické subjekty by mali mať v rámci nového zloženie Európskeho parlamentu 1 poslanca.
Zvyšok kandidujúcich strán by sa nemal do europarlamentu dostať. To platí aj pre SaS alebo Demokratov, ktorí len tesne zaostali za potrebnými 5%. Výrazný neúspech pravdepodobne zaznamená hnutie Slovensko a SNS, keďže ich volebné výsledky by mali balansovať na hranici iba 2 % hlasov.
Odporúčané články
Podpredseda vlády a minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) nevylučuje po voľbách spoluprácu strany Smer-SD s hnutím Republika. Šéf rezortu obrany sa vyjadril, že aj tie najtvrdšie vyjadrenia Republiky mu pripadajú ako „ružový vánok“ v porovnaní s tým, čo spôsobil Igor Matovič (Hnutie Slovensko) v rokoch 2020 až 2023.
Medzi Smerom-SD a Progresívnym Slovenskom je v najnovšom prieskume rozdiel viac ako šesť percent. Ak by sa voľby do parlamentu konali v polovici januára, zvíťazili by Progresívci s 23,2 percentami voličských hlasov. Za nimi by nasledovala strana Smer-SD s 16,9 percentami.
Prezident SR Peter Pellegrini sa v roku 2025 zaoberal viac ako stovkou zákonov, ktoré schválili poslanci Národnej rady SR počas parlamentných schôdzí. Ako informovala kancelária hlavy štátu, v rámci parlamentom schválených legislatívnych návrhov podpísal 107 zákonov, vrátane zákonu o štátnom rozpočte na rok 2026.
