Osem zo súčasných 14 slovenských europoslancov končí, deväť bude nováčikov
Osem zo súčasných štrnástich slovenských europoslancov odchádza po eurovoľbách z Bruselu.
KONČÍ RADAČOVSKÝ, NICHOLSONOVÁ AJ BILČÍK
Podľa neoficiálnych výsledkov volieb mandát nezískali Eugen Jurzyca (SaS), Peter Pollák (hnutie Slovensko, bývalé OĽaNO), Ivan Štefanec (KDH), Jozef Mihál (Demokrati) a Miroslav Radačovský, ktorý tentokrát kandidoval za svoje hnutie Slovenský patriot (vo voľbách v roku 2019 kandidoval za ĽSNS). Ďalší traja europoslanci už v týchto voľbách nekandidovali, a to Lucia Ďuriš Nicholsonová, ktorá sa v roku 2019 stala europoslankyňou za SaS, Vladimír Bilčík, ktorý prišiel do Európskeho parlamentu na kandidátke koalície PS/Spolu a Robert Hajšel z kandidátky Smeru-SD.
OPÄTOVNÝ ÚSPECH LEXMANN A UHRÍKA
V Európskom parlamente budú pokračovať Martin Hojsík a Michal Wiezik z Progresívneho Slovenska, ako aj europoslankyne Monika Beňová a Katarína Roth Neveďalová zo Smeru-SD. Monika Beňová je najdlhšie pôsobiacou slovenskou europoslankyňou, v Európskom parlamente pôsobí nepretržite už od roku 2004. Opätovne voliči zvolili aj Miriam Lexmann (KDH) a lídra hnutia Republika Milana Uhríka.
Slovensko bude mať po týchto eurovoľbách v Európskom parlamente 15 poslancov, čiže o jedného viac ako doteraz. Deväť europoslancov bude nových. Podľa neoficiálnych a zatiaľ nepotvrdených informácií by nimi mali byť za Progresívne Slovensko Ľudovít Ódor, Ľubica Karvašová, Veronika Cifrová Ostrihoňová a Lucia Yar, za Smer-SD Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák a Judita Laššáková, za Hlas-SD Branislav Ondruš a za Republiku pravdepodobne dvojka kandidátky Milan Mazurek.
Slovensko zároveň bude mať historicky najviac žien v europarlamente, a to sedem z 15. Progresívne Slovensko budú ako ženy reprezentovať Ľubica Karvašová, Veronika Cifrová Ostrihoňová a Lucia Yar, vládnu stranu Smer-SD Monika Beňová, Judita Laššáková a Katarína Roth Neveďalová, Kresťanskodemokratické hnutie bude mať v europarlamente Miriam Lexmann.
(sita, ma)
Odporúčané články
Ak príde návrh na zmenu volieb zo zahraničia, predseda vlády Robert Fico ho podporí. Uviedol to po dnešnom výjazdovom rokovaní vlády v Smoleniciach. Ako vysvetlil, vláda takýto návrh síce nepripravuje, ale to podľa neho neznamená, že o takom návrhu nediskutujú poslanci vládnej koalície.
Prezident SR Peter Pellegrini navrhuje legislatívne zaviesť nový bezpečnostný mechanizmus – takzvaný stav ohrozenia. Ten by umožnil vláde využiť kapacity Ozbrojených síl Slovenskej republiky aj v období mieru, ak by krajina čelila vážnej bezpečnostnej hrozbe. Podľa prezidenta by si takýto krok vyžadoval zmenu schválenej ústavy Slovenskej republiky, a teda aj širšiu politickú dohodu naprieč politickým spektrom.
Koalícia sa dohodla na zrušení zákona o transformácii Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO) na nový úrad. Oznámil to po stredajšom rokovaní vlády predseda vlády Robert Fico (Smer-SD). Účinnosť zákona ešte pred jeho vstupom do platnosti pozastavil Ústavný súd Slovenskej republiky.
