Slovenská delegácia rokovala v Rusku o tranzite plynu
Slovenská delegácia rokovala v Rusku o tranzite ruského plynu cez územie Ukrajiny. Informoval o tom podpredseda NR SR Tibor Gašpar (Smer-SD) na dnešnej tlačovej besede po návrate z pracovnej cesty v Moskve. Priblížil, že sa v Rusku stretli s predstaviteľmi parlamentu, konkrétne s predsedami a podpredsedami Štátnej dumy a Rady federácie. Stretli sa aj s predsedami niektorých výborov. Podľa slov Gašpara sa im tam v Rusku dostalo maximálneho prijatia.
„Všetky rokovania sa viedli vo vecnej a pracovnej rovine a vyvrcholili stretnutím s výkonnou mocou, v tomto prípade to bol minister zahraničných vecí Seregej Lavrov, ako člen vlády,“ doplnil poslanec s tým, že pracovná časť cesty bola maximálne naplnená. Ako priblížil, ruská strana počas rokovaní často zdôrazňovala princíp nezasahovania do vnútorných záležitostí. Hlavnými témami rokovaní boli vojnový konflikt na Ukrajine a energetická stabilita Slovenska. Predstavitelia Ruskej federácie sa podľa jeho slov nevyhýbali otázkam. „ V úvode som deklaroval, že naša pozícia spočíva v tom, že sa hlásime k EÚ, a že sme takisto členom NATO. Ak by mal niekto pocit, že sme nevystupovali týmto spôsobom, tak toto sme počas rokovaní niekoľkokrát zdôraznili,“ uviedol Gašpar, podľa ktorého bolo cieľom cesty začať komunikovať. „Chceme komunikovať s Ruskou federáciou, pretože je účastná v konflikte, ktorý hrozí, že môže prerásť až do konfliktu voči našej obrannej aliancii, a môže sa preniesť na územie Európy. Záleží nám na tom, aby sa tak nestalo,“ vyhlásil Gašpar.
Podpredseda NR SR informoval, že sa ruskej strany pýtali, čo je možné urobiť pre to, aby konflikt na Ukrajine skončil. Ruskí predstavitelia podľa jeho slov argumentovali v dvoch rovinách. „Veľmi konkrétne popisovali obdobie od rozdelenia Sovietskeho zväzu cez minské dohody, ktoré súviseli s problémom na Ukrajine, ako dohody, ktoré neplnil západný svet, respektíve NATO,“ uviedol Gašpar s tým, že Rusi sa v skutočnosti cítili ohrození agresivitou rozširovania NATO. „Čo sa týka tej druhej časti argumentácie, tá spočívala v tom, že mali veľmi kritický pohlaď na to, ako sa správala vládna elita na Ukrajine voči ruskej menšine žijúcej na Ukrajine,“ dodal Gašpar s tým, že ide o notoricky známe problémy v oblastiach Luhanska, Donecka a Krymu. „Začalo sa to popieraním tým, aby ruská menšina mohla používať na týchto územiach ruský jazyk. Kritizovali to, že sa snažili legislatívou upraviť vzdelávanie, tiež nie v ruskom jazyku. Vrcholilo to tvrdeniami o genocíde ruskej menšiny na týchto územiach,“ uviedol Gašpar s tým, že toto sú veci, o ktorých sa na Slovensku vôbec nehovorí. „A ak sa hovorí, tak sa hovorí pohľadom Ukrajiny,“ dodal Gašpar s tým, že je potrebné objektívne informovať z oboch strán.
Gašpar doplnil, že ich cesta do Moskvy mala dať súčasne symbolický podnet k tomu, aby začali rokovať aj ďalšie členské štáty a tlačili na politických lídrov, aby rokovali o mieri a o tom, ako ho zabezpečiť. „Jedna z dôležitých vecí, ktorú nám povedala protistrana, je, že by chceli tento problém vyriešiť čo najskôr. Ich predstava je pravdepodobne v tomto roku, ale nezáleží to len na nich, ale aj na tej druhej strane, ktorá by s nimi mala rokovať,“ povedal poslanec s tým, že je tu záujem uzavrieť mier a nájsť vhodné riešenie pre obe strany. „Ale pravdepodobne zatiaľ len z jednej strany,“ dodal Gašpar, ktorý niektoré kroky zo strany Ukrajiny a niektoré rozhodnutia EÚ pokladá za gradujúce, ak ide o konflikt, nie upokojujúce. „Chcem veriť tomu, že sa to niekde zastaví, a že zdravý rozum konečne zavládne,“ uzavrel Gašpar.
Zdroj:(SITA,kv/FG)
Odporúčané články
O pomoc s návratom na Slovensko požiadalo prostredníctvom dobrovoľnej registrácie už viac ako 5 000 Sloveniek a Slovákov, ktorí sa nachádzajú na Blízkom východe alebo v okolitých krajinách zasiahnutých aktuálnou vojenskou eskaláciou.
Včerajšie agresívne vyjadrenia predsedu vlády Roberta Fica nemajú s realitou nič spoločné. Na sociálnej sieti to napísal generálny prokurátor Maroš Žilinka v súvislosti s konštatovaním premiéra, že šéf prokuratúry urobil názorový prevrat a prokuratúra vstúpila do politického súboja a postavila sa na stranu opozície.
Premiér Robert Fico v diskusii so študentmi Gymnázia Milana Rastislava Štefánika v Novom Meste nad Váhom naznačil, že Slovensko môže prestať poskytovať Ukrajine núdzové dodávky elektriny, ktoré podľa jeho slov slúžia na „naštartovanie“ systému pri výpadkoch. Krok označil za možné recipročné opatrenie v spore okolo tranzitu ropy.
