UPJŠ v Košiciach uspela v najväčšej výzve z plánu obnovy hneď s dvomi projektmi
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (UPJŠ) dosiahla mimoriadny úspech v rámci najväčšej výzvy z Plánu obnovy a odolnosti SR v oblasti výskumu a inovácií. Z celkovo 38 podaných projektových žiadostí bolo vybraných len 6 projektov. UPJŠ ako jediná slovenská univerzita uspela hneď s dvomi projektmi, na ktoré budú poskytnuté finančné prostriedky vo výške viac ako 28 miliónov eur.
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika ako hlavný riešiteľ uspela v dvoch transformačných a inovačných konzorciách, ktoré majú potenciál priniesť prelomové riešenia v oblasti biotechnológií a energetiky. Podané projekty hodnotili v dvoch kolách výlučne zahraniční experti, čo výrazne zvýšilo požadované nároky na odbornosť i konkurencieschopnosť. Podporené projekty v rámci tejto výzvy sa orientujú na technologické inovácie v oblastiach, ako sú digitalizácia, umelá inteligencia, udržateľnosť, energetika a biotechnológie. UPJŠ týmto úspechom potvrdila svoje významné postavenie v oblasti výskumu a inovačných aktivít na Slovensku, ako aj excelentnosť a vysokú odbornosť jej výskumníkov.
The Advanced Protein Biotechnology Consortium (APBC): A Model For Fostering Economic Growth and Mitigating Brain Drain in Eastern Slovakia je projekt, ktorého cieľom je rozvoj biotechnologických inovačných riešení v oblasti štúdia proteínov, ktoré podporia ekonomický rast a zabránia odchodu šikovných vedcov do zahraničia. Projekt je zameraný na prilákanie a udržanie talentovaných vedcov prostredníctvom vytvorenia atraktívnych pracovných príležitostí, posilnenia výskumných kapacít a podpory ich kariérneho rastu. Garantom implementácie je prof. RNDr. Erik Sedlák, DrSc. z Katedry biochémie (Ústav chemických vied PF UPJŠ) a Centra interdisciplinárnych biovied (Technologický a inovačný park UPJŠ), projekt APBC vychádza z jeho osobných skúseností, ako aj zo skúseností jeho kolegov z pracovných pobytov v zahraničných laboratóriách: „Mal som príležitosť vidieť, že význam základného výskumu spočíva nielen v posúvaní hraníc porozumenia prírodným zákonitostiam, ale aj v rozvoji aplikovateľných výstupov. APBC podporuje prepojenie medzi akademickou sférou a priemyslom prostredníctvom vývoja nových produktov v oblasti proteínovej biotechnológie. Cieľom projektu je podporiť zakladanie startupových spoločností, čo vytvorí nové pracovné miesta v high-tech priemysle a pomôže diverzifikovať slovenskú ekonomiku. UPJŠ (Centrum interdisciplinárnych biovied TIP-UPJŠ, Ústav fyzikálnych vied a Ústav chemických vied PF UPJŠ) v spolupráci s partnermi ako University z Oxford, University z Groningen či Masarykova univerzita vytvorí podmienky, ktoré budú konkurovať pracovným možnostiam v zahraničí.“
Na vyše trojmesačnej príprave projektu participoval tím odborníkov, doc. Gabriel Žoldák z Prírodovedeckej fakulty UPJŠ spolu s kolegami z konzorcia: doc. Martin Humenik z University z Bayreuth, Dr. Rostislav Škrabana z Neuroimunologického ústavu SAV v Bratislave a prof. Jiří Damborský z Fakultnej nemocnice sv. Anny v Brne. Projekt získal podporu vo výške 15,6 miliónov eur a je špeciálne navrhnutý na podporu mladých vedcov a študentov. „V rámci projektu budú mať študenti a doktorandi možnosť zapojiť sa do výskumných aktivít v oblasti proteínovej biotechnológie, medzinárodnej spolupráce s renomovanými univerzitami a výskumnými centrami v rámci projektu v oblasti pokročilých proteínových biotechnológií. Získaný projekt sa tak sústreďuje na mladých vedcov a študentov na všetkých úrovniach vysokoškolského štúdia, investuje do vzdelávacích programov, školení a letných škôl pre mladých vedcov, čím prispeje k budovaniu konkurencieschopného biotechnologického sektora v regióne a prispeje k stabilizácii a návratu odborníkov na Slovensko,“ vysvetlil prof. Erik Sedlák.
Študenti a mladí vedci budú mať jedinečnú príležitosť rozvíjať svoje myšlienky a čo je najdôležitejšie, pretaviť ich do skutočných produktov. Projekt Development and design z sustainable composite materials for hybrid energy storage system based on Li-on and redox-flow batteries je zameraný na vývoj udržateľných kompozitných materiálov pre hybridné energetické systémy, čo prispeje k ekologickejšiemu a efektívnejšiemu skladovaniu energie. „Hybridné energetické systémy pozostávajú aspoň z dvoch úložných systémov (Li-S batérie a redoxnej prietokovej batérie), ktorých úlohou bude uskladňovať energiu z obnoviteľných zdrojov, ktorú dnes nevieme efektívne využiť. Výhodami hybridných úložísk je optimalizácia nákladov a spotreby energie, vyššia spoľahlivosť dodávky elektriny a efektívnejšie využívanie obnoviteľných zdrojov a zníženie emisií CO₂. Cieľom projektu bude vyrobiť a otestovať takýto hybridný systém s využitím inovatívnych materiálov,“ priblížila prodekanka pre vedu, výskum a doktorandské štúdium na PF UPJŠ a garantka implementácie doc. RNDr. Andrea Straková Fedorková, PhD., ktorá pôsobí na Katedre fyzikálnej chémie (Ústav chemických vied PF UPJŠ). Batérie na báze lítia a síry (Li-S) sú považované za perspektívnu technológiu budúcnosti, pretože ponúkajú vyššiu energetickú hustotu, teoreticky až 5-krát vyššiu ako bežné Li-ion batérie. „Udržateľné kompozitné materiály pre Li-S batérie zahŕňajú síru, ktorá je lacná a ekologická v kombinácií s uhlíkovými nanomateriálmi, poréznymi materiálmi (napr. MOF – kovovo-organické štruktúry) alebo vysokoentropickými oxidmi (HEO), ktoré stabilizujú síru a zlepšujú jej vodivosť,“ vysvetlila prodekanka Straková Fedorková.
Redoxné prietokové batérie sú vhodné na veľkokapacitné stacionárne ukladanie energie pochádzajúcej, napríklad z obnoviteľných zdrojov. Fungujú na princípe cirkulácie elektrolytu obsahujúceho aktívne redoxné látky cez elektrochemické články. Projekt, ktorý získal financovanie v hodnote 12,6 miliónov eur, bude riešiť aj vývoj a výskum nových membrán, elektrolytov a aditív pre redoxné prietokové batérie s cieľom zlepšenia ich životnosti. Pripravoval sa niekoľko mesiacov, pričom kľúčovú úlohu zohrali zahraniční partneri z rôznych vedeckých a výskumných inštitúcií – Aalborg University v Dánsku, National Institute z Chemistry v Slovinsku a Ústav fyzikálnej chémie J. Heyrovského v Prahe – ako aj experti zo súkromného sektora, spoločnosti InoHub Energy a Fecupral, a Slovenskej batériovej aliancie. „UPJŠ v Košiciach má bohaté skúsenosti s výskumom batériových technológií a spolupráca s InoHub Energy na vývoji prietokových batérií viedla aj k tomuto projektu, ktorý je významným posunom vo výskume a vývoji nových hybridných systémov. Tento úspech vnímam nielen ako potvrdenie kvality nášho dlhoročného výskumu, ale aj ako príležitosť ukázať, že Slovensko môže byť aktívnym hráčom v oblasti vývoja batériových technológií s dôrazom na udržateľnosť a inováciu,“ uzavrela doc. Andrea Straková Fedorková.
Zdroj:(TS)
Odporúčané články
Seniori nad 65 rokov môžu v Košiciach využívať zvýhodnené vstupné do prestrešeného bazéna Červená hviezda.
Na železničnej trati Košice – Moldava nad Bodvou sa cestujúci sťažujú na neprispôsobivých spolucestujúcich. Problémy sa zhoršili po zavedení samoobslužného výpravného systému pred tromi rokmi, ktorý odstránil prítomnosť sprievodcov vo vlakoch.
Mestská časť Košice-Západ spúšťa ďalší ročník iniciatívy zameranej na revitalizáciu verejných priestranstiev. Obyvatelia Terasy budú mať možnosť získať záhradnícky materiál na skrášlenie predzáhradiek, pričom projekt odštartuje 5. marca 2025. Celkovo je naň vyčlenených 5 000 eur.
