Bezpečnostní experti: Európa by sa mala pripraviť na vojnu
Bezpečnostní analytici a politickí predstavitelia varujú pred rastúcim rizikom, že Rusko môže rozšíriť svoje vojenské operácie aj mimo Ukrajiny. Viaceré zdroje naznačujú, že situácia by sa mohla dramaticky zhoršiť už na jeseň 2025, pričom najväčšie obavy vyvoláva možný pád Kyjeva.
Portál Refresher.sk informuje, že podľa bývalého vysokého predstaviteľa NATO a nemeckých bezpečnostných expertov existuje scenár, v ktorom by sa ruské jednotky mohli presunúť k hraniciam členských štátov NATO. Tento vývoj by predstavoval bezprostrednú hrozbu pre Poľsko a pobaltské krajiny. Obavy vyvoláva aj plánované vojenské cvičenie „Západ“, ktoré Rusko organizuje spoločne s Bieloruskom. Podobné manévre sa konali aj pred inváziou na Ukrajinu v roku 2022, keď ruské jednotky zostali pri hraniciach a následne spustili útok. Podľa dostupných informácií by sa v Bielorusku mohlo sústrediť až 150 000 ruských vojakov.
Nemecký vojenský historik upozorňuje, že rastúca koncentrácia ruských síl v regióne vyvoláva znepokojenie najmä v pobaltských štátoch a Litve. Odborníci naznačujú, že súčasná situácia v Európe môže byť len dočasným obdobím stability, ktoré sa môže rýchlo skončiť. Dôležitým momentom bude nadchádzajúce stretnutie bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Ich rokovania môžu naznačiť, či sú vojenské manévre len štandardným cvičením, alebo či ide o širší strategický plán, ktorý by mohol mať ďalekosiahle dôsledky pre celý región.
Odporúčané články
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v utorok predstavila päťbodový plán na mobilizáciu približne 800 miliárd eur na obranu Európy, a tiež pomoc pri poskytovaní „okamžitej“ vojenskej podpory Ukrajine po tom, čo Washington pozastavil pomoc Kyjevu.
Predseda vlády Robert Fico (Smer-SD) v relácii TA3 V politike diskutoval o aktuálnych výzvach a plánoch vlády v oblasti verejných financií. Napriek zložitej situácii, v ktorej sa nachádzajú verejné financie, Fico zdôraznil, že vláda dokázala zabezpečiť 13. dôchodky a kompenzácie za plyn a elektrinu.
Najdôveryhodnejším politikom je podľa občanov Slovenska premiér Robert Fico (Smer-SD). Na konci rebríčka skončil podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer-SD). Vyplynulo to z prieskumu Centra sociálnych výskumov.
