Kvetná nedeľa je poslednou nedeľou v období veľkého pôstu
Kvetná nedeľa, ktorá tento rok pripadá na 13. apríla, je v poradí šiestou pôstnou a zároveň poslednou nedeľou v 40-dňovom období veľkého pôstu, ktorý sa začal Popolcovou stredou. Táto nedeľa je známa i pod názvom Palmarum – podľa palmových ratolestí, ktorými ľudia v Jeruzaleme radostne vítali prichádzajúceho Ježiša Krista. Nedeľa sa však nazýva aj Pašiová (odvodené z latinského passio – utrpenie). V kresťanských chrámoch sa čítajú pašie.

Kvetná nedeľa otvára najdôležitejší cirkevný týždeň v roku, známy pod názvami Veľký, Svätý, Pašiový, a v evanjelickej cirkvi i Tichý týždeň. Počas neho sa kresťania sústreďujú nielen v chrámoch, ale aj vo svojich domovoch na tiché nábožné rozjímanie, na kajúcne úkony, keď sa spoveďou, a evanjelici účasťou na Večeri Pánovej, vyznávajú zo svojich hriechov a veria v ich odpustenie. Mnohí veriaci pokračujú v bezmäsovom pôste, na Veľký piatok i úplnom pôste, ale zameriavajú sa aj na skutky milosrdenstva a dávanie almužien.
Aj po stáročiach ostávajú v pamäti generácií i jeruzalemské ratolesti. Na Slovensku majú podobu tradičných konárikov bahniatok. V katolíckych kostoloch ich počas Kvetnej nedele kňazi posvätia, čím podľa ľudovej tradície získavajú halúzky veľkú moc. Ľudia ich starostlivo opatrujú vo svojich príbytkoch na čestných miestach. Traduje sa, že tieto konáriky dokážu ochrániť dom a jeho obyvateľov od zásahu blesku, pred požiarom a inými pohromami. V chrámoch posvätené bahniatka považujú ľudia aj za liečivé – jemné zamatovo sivé výhonky konzumujú napríklad pri akútnych bolestiach v hrdle. Veľký význam pripisujú halúzkam z Kvetnej nedele roľníci, ktorí ich dodnes vkladajú do prvej na jar vyoranej brázdy. Pastieri ich ako “bič” používajú pri prvom vyháňaní oviec a dobytka na jarnú pašu.
Aj keď Kvetná nedeľa býva v rozličných termínoch, našla si svoje miesto aj v pranostikách. Ľudia sa všeobecne tešia, ak je posledná pôstna nedeľa slnečná a teplá, pretože vraj platí: Aká Kvetná, taká aj Veľkonočná nedeľa. Podľa starých otcov Kvetná nedeľa s belasou oblohou a slnkom znamená, že možno dúfať v dobrú úrodu obilia a hrozna – mali by byť plné stodoly, ale i sudy s vínom. Jedna z pranostík vplyv počasia z Kvetnej nedele vzťahuje i na jeseň, keď konštatuje – Kvetná nedeľa s chladom, november s mrazom.
Zdroj:(SITA,mt)
Odporúčané články

Veľkonočná nedeľa je pre katolíkov najvýznamnejším sviatkom, kedy si pripomínajú zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, víťazstvo nad smrťou a zavŕšenie jeho vykupiteľského diela. Kristova duša sa spojila s osláveným telom, ktoré napriek ranám ukrižovania nepodliehalo obmedzeniam času a priestoru. Pravoslávni veriaci na Slovensku však v tento deň oslavujú Kvetnú nedeľu, pripomínajúcu Ježišov vstup do Jeruzalema, a Veľkú noc budú sláviť o týždeň neskôr.

Z kričiaceho ohňa vojnového tanku až za redakčný stôl. Viktor Bodnár nebol len publicista – bol svedok dejín, účastník frontu a muž, ktorého hlas znel aj tam, kde bola ešte tma.

Dnes, na Zelený štvrtok, sa začína Veľkonočné posvätné trojdnie, ktoré zahŕňa Zelený štvrtok, Veľký piatok a Bielu sobotu. Tieto dni sú pre kresťanov časom pripomienky smrti Ježiša Krista, jeho uloženia do hrobu a zmŕtvychvstania na Veľkonočnú nedeľu. Každý z nich nesie hlboký liturgický význam a bohatú symboliku.