Zaujímavosti o Veľkej noci: Pôvod, tradície a význam sviatkov
Veľkonočné sviatky, najvýznamnejší kresťanský sviatok, oslavujú zmŕtvychvstanie Ježiša Krista po jeho smrti na kríži. Spájajú sa s príchodom jari a zahŕňajú bohaté tradície, ako sú šibačka, kraslice či pôstne jedlá, ktoré sa dodržiavajú dodnes. Ich pôvod siaha k židovskému sviatku Pesach, ktorý oslavuje oslobodenie Izraelitov z egyptského otroctva pod vedením Mojžiša.
Dátum Veľkej noci určuje Nicejský snem z roku 325. Sviatok pripadá na prvú nedeľu po prvom jarnom splne po jarnej rovnodennosti, čo ho robí pohyblivým v rozmedzí od 22. marca do 25. apríla. Rôzne kresťanské cirkvi sa líšia v obradoch, no hlavný význam – pripomienka umučenia, smrti a vzkriesenia Ježiša – zostáva spoločný.
Zelený štvrtok pripomína poslednú večeru, ustanovenie eucharistie a kňazstva, ako aj Ježišovo umývanie nôh apoštolom. V evanjelickej cirkvi sa slávi Pánova večera. Veľký piatok je dňom umučenia a smrti Krista, spojeným s pašiovými obradmi, pôstom a rozjímaním. V Košiciach je tradíciou ekumenický pašiový sprievod ulicami mesta. Zvony v chrámoch stíchnu až do veľkonočnej vigílie. Biela sobota sa nesie v znamení očakávania vzkriesenia, symbolizovaného Paškálnou sviecou v rímskokatolíckej cirkvi, ktorá predstavuje Kristovo svetlo. Gréckokatolíci a iné cirkvi kladú dôraz na Božie slovo a spevy.
Veľkonočná nedeľa a pondelok oslavujú Kristovo zmŕtvychvstanie a prázdny hrob, symbolizujúci víťazstvo nad smrťou a nádej na večný život. Pôstne obdobie a krížová cesta pripomínajú Ježišovu obetu a jeho lásku k ľudstvu, ktorá podľa kresťanskej viery zbavila svet hriechu.
Odporúčané články
Polícia vyzýva motoristov, aby mysleli na prezutie zimných pneumatík včas, a takisto, aby mysleli na ďalšie povinnosti, ktoré by mali splniť pred jazdou počas zimného obdobia. Za nesplnenie týchto povinností hrozí vodičom mastná pokuta!
