Moskva trvá na uznaní anektovaných ukrajinských regiónov, považuje to za svoju podmienku
Rusko v pondelok vyhlásilo, že je pripravené rokovať s Ukrajinou, ale pre vyriešenie konfliktu je „nevyhnutné“ uznanie nárokov Moskvy na päť ukrajinských regiónov vrátane Krymu.
Od začiatku ofenzívy na Ukrajine vo februári 2022 Rusko obsadilo veľké časti štyroch ukrajinských oblastí a vyhlásilo ich za svoje, s výnimkou Krymu, ktorý anektovalo ešte v roku 2014. Ukrajina odsúdila anexie ako nelegálne privlastnenie si územia a tvrdí, že ich nikdy neuzná ako súčasť Ruska. Európski predstavitelia zasa varovali, že akceptovanie požiadaviek Moskvy by vytvorilo nebezpečný precedens, ktorý by mohol viesť k budúcej agresii. „Ruská strana opakovane potvrdila svoju pripravenosť, ako potvrdil prezident, začať rokovania s Ukrajinou bez akýchkoľvek predbežných podmienok,“ uviedol v pondelok pre štátne médiá hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Na otázku, či existujú predsa len nejaké podmienky, ktoré Rusko vyžaduje na rokovania s Ukrajinou, však minister zahraničných vecí Sergej Lavrov odvetil: „Medzinárodné uznanie ruského vlastníctva Krymu, Sevastopoľa, Doneckej ľudovej republiky, Luhanskej ľudovej republiky, Chersonskej a Záporožskej oblasti je nevyhnutné.“ Lavrov tieto vyjadrenia poskytol v rozhovore pre brazílsky denník O Globo, ktorý zverejnilo ruské ministerstvo zahraničných vecí. Americký prezident Donald Trump predtým vyjadril presvedčenie, že jeho ukrajinský náprotivok Volodymyr Zelenskyj je pripravený vzdať sa Krymu v prospech Rusku v rámci prípadnej dohody o prímerí.
Zdroj:(SITA,hb)
Odporúčané články
Dňa 15. mája uplynuli presne dva roky od atentátu na predsedu vlády SR Roberta Fica (Smer-SD). Premiér si toto výročie pripomenul návratom na miesto činu do Handlovej, kde za prísnych bezpečnostných opatrení absolvoval tlačovú konferenciu a stretnutie so študentmi. K výročiu incidentu sa vyjadrili aj predstavitelia opozície a Slovenská informačná služba (SIS).
Európsky parlament (EP) v stredu (20. mája) na zasadnutí v Štrasburgu prijal rezolúciu týkajúcu sa stavu právneho štátu a podozrení zo zneužívania európskych prostriedkov na Slovensku. Za dokument, ktorý síce nie je právne záväzný, no nesie silný politický odkaz, zahlasovalo 347 europoslancov, 165 bolo proti a 25 sa zdržalo hlasovania. Európska komisia je v nej vyzývaná na rázne kroky k ochrane európskych hodnôt a peňazí daňových poplatníkov.
