Moskva trvá na uznaní anektovaných ukrajinských regiónov, považuje to za svoju podmienku
Rusko v pondelok vyhlásilo, že je pripravené rokovať s Ukrajinou, ale pre vyriešenie konfliktu je „nevyhnutné“ uznanie nárokov Moskvy na päť ukrajinských regiónov vrátane Krymu.
Od začiatku ofenzívy na Ukrajine vo februári 2022 Rusko obsadilo veľké časti štyroch ukrajinských oblastí a vyhlásilo ich za svoje, s výnimkou Krymu, ktorý anektovalo ešte v roku 2014. Ukrajina odsúdila anexie ako nelegálne privlastnenie si územia a tvrdí, že ich nikdy neuzná ako súčasť Ruska. Európski predstavitelia zasa varovali, že akceptovanie požiadaviek Moskvy by vytvorilo nebezpečný precedens, ktorý by mohol viesť k budúcej agresii. „Ruská strana opakovane potvrdila svoju pripravenosť, ako potvrdil prezident, začať rokovania s Ukrajinou bez akýchkoľvek predbežných podmienok,“ uviedol v pondelok pre štátne médiá hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Na otázku, či existujú predsa len nejaké podmienky, ktoré Rusko vyžaduje na rokovania s Ukrajinou, však minister zahraničných vecí Sergej Lavrov odvetil: „Medzinárodné uznanie ruského vlastníctva Krymu, Sevastopoľa, Doneckej ľudovej republiky, Luhanskej ľudovej republiky, Chersonskej a Záporožskej oblasti je nevyhnutné.“ Lavrov tieto vyjadrenia poskytol v rozhovore pre brazílsky denník O Globo, ktorý zverejnilo ruské ministerstvo zahraničných vecí. Americký prezident Donald Trump predtým vyjadril presvedčenie, že jeho ukrajinský náprotivok Volodymyr Zelenskyj je pripravený vzdať sa Krymu v prospech Rusku v rámci prípadnej dohody o prímerí.
Zdroj:(SITA,hb)
Odporúčané články
Miroslav Lajčák neurobil nič, čo by ma nútilo odvolávať ho z pozície poradcu predsedu vlády. Po výjazdovom rokovaní vlády v obci Vyšný Orlík (okres Svidník) to vyhlásil predseda vlády Robert Fico (Smer-SD). Nevidí na Lajčákovo odvolanie žiadny dôvod.
Vládny splnomocnenec Peter Kotlár odďaľuje čas vydania správy o manažovaní pandémie COVID-19. Na tlačovej besede to odôvodnil tým, že chce dokončiť objasňovanie neúčinnosti a nebezpečnosti preparátov, ktoré boli použité na „pseudoimunizáciu“ populácie.
Európska komisia začala konanie voči Slovenskej republike v súvislosti s novelou ústavy, ktorú prijal parlament 26. septembra. Ako informuje ČTK, komisia zaslala Slovensku formálnu výzvu vo veci porušenia právnych predpisov, najmä zásad nadradenosti, autonómie, účinnosti a jednotného uplatňovania práva Európskej únie.
