Problémy na Solivare sa zhoršujú, padlo aj podanie na generálnu prokuratúru
Mesto Prešov žiada Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR o zápis územia bývalých Solivarov do registra starých banských diel. Primátor mesta František Oľha v tejto súvislosti upozorňuje, že dlhoročné problémy súvisiace s opustenými soľnými baňami sa zhoršujú a hrozí prepadnutie terénu, pričom ak štátne orgány nebudú konať, bude mesto nútené vyhlásiť mimoriadnu situáciu. Aktuálne v tejto súvislosti už padlo aj podanie na generálnu prokuratúru.
Dobývací priestor Prešov I. – Solivary ostal opustený po ukončení ťažby soli v roku 2009. Na minulotýždňovom pracovnom stretnutí so zástupcami viacerých štátnych inštitúcií a odborníkmi zazneli podľa vedenia mesta Prešov znepokojujúce zistenia z novej štúdie Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra. Tá potvrdzuje, že v lokalite dochádza k poklesu terénu, zvýšenému výtoku soli a prekročeniu hygienických noriem pri vodách v oblasti. „Zem tam klesá v centimetroch, čo nie je zanedbateľné. Štúdia nevylučuje, naopak potvrdzuje možnosť rozsiahleho prepadu územia,“ upozornil primátor Oľha. Úniky soľanky z vrtov sú spôsobené koróziou a poškodzovaním hláv vrtov a procesmi, ktoré aj naďalej prebiehajú vo vylúhovaných priestoroch vrtov.
Aj podľa ministerstva životného prostredia štúdia z roku 2024 ukazuje, že ťažobné vrty majú negatívny vplyv na životné prostredie – spôsobujú eróziu pôdy, pokles povrchu terénu a vytekanie soľanky, ktorá znečisťuje podzemné vody a ohrozuje aj blízky Baracký potok. Štúdia zároveň navrhuje konkrétny plán sanácie, ktorý počíta s likvidáciou vrtov a zasypaním vyťažených kavern inertným materiálom, čo by podľa banskej odborníčky a zároveň bývalej zamestnankyne spoločnosti Solivar Anny Ježíkovej stálo približne 30 miliónov eur. Súčasťou riešenia by mohla byť aj obnovená sanačná ťažba soli, ktorá by trvala zhruba 10 rokov a mohla by viesť k vzniku spracovateľského závodu či kúpeľného centra.
Riešeniu problémov ale podľa mesta bráni zápis územia bývalých Solivarov do registra starých banských diel ministerstvom životného prostredia, ktoré žiadosť o registráciu najskôr zamietlo a následne nereagovalo na podané odvolanie. Bývalý štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča podal v tejto súvislosti avizovaný podnet na Generálnu prokuratúru SR, ktorú žiada o prešetrenie postupu ministerstva a uplatnenie prostriedkov prokurátorského dozoru. „Uvedený podnet bol na Generálnej prokuratúre SR zaevidovaný 25. apríla 2025, pričom bol pridelený príslušnému prokurátorovi, ktorý o ňom rozhodne zákonným spôsobom v zákonom stanovenej lehote,“ potvrdila prijatie podnetu pre agentúru SITA hovorkyňa Generálnej prokuratúry SR Zuzana Drobová.
Predmetom porušenia zákona má byť podľa Kiču rozhodnutie o nezapísaní banských priestorov Solivaru do registra starých banských diel. Takéto rozhodnutie pritom zakladá povinnosť štátu pristúpiť k jeho zabezpečeniu a prípadnej likvidácii. Podľa bývalého štátneho tajomníka sú pritom splnené obe zákonné podmienky na automatický zápis do registra, teda že ide o banské dielo, ktorého pôvodný prevádzkovateľ neexistuje alebo nie je známy a ide o opustené banské dielo. Posledný známy vlastník vrtov, ktorým bola prešovská spoločnosť Ekofarma, bola na základe iniciatívy mesta Prešov 1. augusta 2024 vymazaná z obchodného registra bez právneho nástupcu a správu a zabezpečenie banského diela v súčasnosti nevykonáva žiaden subjekt.
Argumentáciu ministerstva v zamietavej odpovedi o nesplnení podmienok s poukazom na prítomnosť zásob kamennej soli alebo existenciu výhradného ložiska označil Kiča za právne irelevantnú a aj nelogickú, pretože každé staré banské dielo vždy obsahuje zásoby nerastov. „Zo strany ministerstva ide o účelovú argumentáciu, ktorá sa javí ako snaha vyhnúť sa zodpovednosti štátu za plnenie povinnosti zabezpečenia a likvidácie banského diela. V uvedenom prípade ministerstvo v rozpore so zákonom zápis odmietlo vykonať, čím došlo k porušeniu zákona v prospech štátu a v neprospech verejného záujmu, čím je daná aj dozorová pôsobnosť prokuratúry, čo je dôvodom na prijatie opatrenia dozoru prokurátora,“ uviedol v podnete Kiča.
Podľa envirorezortu samotný register starých banských diel má výlučne evidenčnú funkciu a nemá vplyv na ďalší postup rezortu hospodárstva, pod ktorý spadá banské právo a realizácia bezodkladných nápravných opatrení. „Ministerstvo životného prostredia v ničom nebráni rezortu hospodárstva už v súčasnosti konať v likvidácii ťažobných vrtov,“ uviedol v stanovisku rezort životného prostredia s tým, že ministerstvo hospodárstva požiadali v súvislosti so zápisom do registra o výklad banského zákona. Zástupcovia organizácií spadajúcich pod Ministerstvo hospodárstva deklarovali podľa mesta na stretnutí ochotu technicky zabezpečiť sanáciu vrtov, no chýbajú im finančné prostriedky. Tie by podľa samosprávy mohli čerpať aj z Environmentálneho fondu, ktorý má v štatúte podporu sanácií ekologických záťaží, no zatiaľ ich nevyužil na podobný účel.
Envirorezort však takéto tvrdenie odmieta s tým, že prostriedky z Environmentálneho fondu sú určené predovšetkým na budovanie kanalizácií a vodovodov, podporu triedenia odpadov či zatepľovanie verejných budov. „Rozhodne však nie sú určené na likvidáciu ťažobných vrtov v gescii rezortu hospodárstva,“ upozornilo ministerstvo životného prostredia. Ak by sa podľa neho mali tieto peniaze použiť na banské diela, znamenalo by to menej financií pre obce na ochranu vôd, energetické úspory či rozvoj spoločenských a kultúrnych aktivít. Ministerstvo hospodárstva, napriek viacerým urgenciám, na naše otázky od uplynulej stredy neodpovedalo.
Mesto v súvislosti so Solivarmi pritom upozorňuje aj na bezpečnostné riziká v podobe opustených objektov, kde sa zdržiavajú ľudia. Riešením môže byť oplotenie územia, výstražné tabule a pravidelný monitoring mestskej polície. Primátor tiež nevylúčil vyhlásenie mimoriadnej situácie, ak ostane štát nečinný. „Naším cieľom nie je mimoriadna situácia, ale ak ministerstvá neurobia potrebné kroky, budeme nútení konať,“ uviedol Oľha, podľa ktorého by jej vyhlásenie malo zabezpečiť možnosť vstupu na dané územie a vykonanie neodkladných opatrení na ochranu života, zdravia a majetku obyvateľov. „Do budúcna by otvorila priestor, aby či už mesto alebo štát na náklady štátu vedeli túto situáciu sanovať,“ vysvetlil primátor.
Samotné mesto deklaruje pripravenosť zmeniť územný plán, obmedziť výstavbu v ohrozených lokalitách a vstúpiť do rokovaní o prevzatí zodpovednosti. Do konca leta očakáva jasné kroky od štátu, inak zvažuje aj súdne spory o refundáciu výdavkov, ak prevezme iniciatívu na vlastné náklady. Mesto zároveň apeluje na verejnosť, aby sa vyhýbala rizikovému územiu, keďže vstup do dobývacieho priestoru je zakázaný a môže byť pokutovaný. Odborníci i zástupcovia mesta sa zhodujú, že riešenie je možné len v spolupráci so štátom.
Zdroj:(SITA,ks)
