Prezident Pellegrini podpísal kontroverznú novelu zákona o mimovládnych organizáciách

„Výrazné zmeny počas prerokúvania zákona v parlamente podľa prezidenta odstránili riziko, že norma nebude v súlade s právom Európskej únie, za čo by Slovensku hrozili sankcie,“ informuje prezidentská kancelária. Doplnila, že hlava štátu si uvedomuje, že jeho rozhodnutie zákon podpísať pravdepodobne vyvolá u časti spoločnosti výrazné emócie. „Po dôkladnom preštudovaní však nevidím žiaden dôvod nazývať zákon prívlastkami, ktoré sme počúvali od organizátorov protestov,“ vyjadril sa Pellegrini. Prízvukoval tiež, že súčasné znenie zákona nenazýva žiadne mimovládne organizácie zahraničnými agentmi. Rovnako zdôraznil, že mimovládky nie je možné zrušiť len preto, lebo nesplnia nejakú administratívnu povinnosť.

Hlava štátu vyjadrila presvedčenie, že verejnosť má právo vedieť viac o financovaní neziskových organizácií. „Obzvlášť, keď samy mohutne žiadajú väčšiu transparentnosť politikov, politických strán či štátnych inštitúcií nakladajúcich s našimi spoločnými zdrojmi,“ podotkol. V súvislosti s povinnosťou zverejňovať darcov, ktorí danej organizácii darovali viac ako päťtisíc eur ročne, je Pellegrini toho názoru, že ide o čiastku, ktorá dostatočne chráni súkromie malých darcov, ktorí mimovládne organizácie podporujú sumami v desiatkach či stovkách eur. „Mám naozaj pochybnosti, koľko ľudí na Slovensku dnes môže poslať občianskemu združeniu, ktoré chce v dobrom úmysle finančne podporiť, viac ako 5 000 eur ročne,“ povedal.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

FICO: Sloboda prišla z východu a nič sa na tom nedá zmeniť

Pokiaľ ide o výhrady týkajúce sa vyššej administratívnej záťaže pre mimovládky, Pellegrini sa k nim vyjadril tak, že tieto nové povinnosti považuje „za primeranú daň k vyššej transparentnosti celého neziskového sektora, čo môže prispieť k zvýšenej dôveryhodnosti verejnosti“. Zdôraznil, že rešpektuje právo každého na jeho vlastný názor a rovnako aj právo na preskúmanie predmetného zákona ďalšími prostriedkami. „Rovnako však očakávam rešpekt k suverénnemu rozhodnutiu prezidenta Slovenskej republiky v zmysle jeho ústavných právomocí,“ uzavrel.

Na podpis novely zákona zareagovalo najsilnejšie opozičné hnutie Progresívne Slovensko. Avizuje podnet na Ústavný súd SR, chce tiež žiadať pozastavenie jeho účinnosti. Podpredsedníčka poslaneckého klubu progresívcov Zuzana Števulová sa vyjadrila, že zákon v tejto podobe podľa nej nemôže obstáť pri posúdení ústavným súdom. „Zhromažďovacie právo je jedno zo základných práv ľudí v demokratickej spoločnosti, rovnako ako právo slobodne sa vyjadrovať či kritizovať vládu. Dúfame, že Ústavný súd sa postaví za hodnoty právneho štátu a demokracie a táto novela prieskumom ústavnosti neprejde,” dodala.

Parlament schválil kontroverzný zákon o mimovládnych organizáciách v polovici apríla. Podľa predkladateľov je hlavným cieľom návrhu stransparentnenie fungovania mimovládok. Slovenské mimovládne organizácie, ako aj opozícia novelu zákona kritizovali, považujú ju za škodlivú a diskriminačnú, hovorili aj o protiústavnosti. Opakovane ju nazývali ako „ruský zákon“. Zo zákona vypadlo nielen označenie zahraničný agent, ale aj označenie lobing, napriek tomu opozícia tvrdila, že v zákone ostalo veľa zlých vecí, napríklad administratívna záťaž pre mimovládky či zásah do súkromia darcov. Prezidenta vyzývala, aby zákon nepodpísal. Navrhovatelia zákona o mimovládkach i premiér Robert Fico (Smer-SD) tvrdili, že predložená legislatíva nemá nič spoločne s ruskou, americkou či izraelskou legislatívou. Cieľom slovenského návrhu je podľa nich len sprecizňovanie kontrolných mechanizmov a zlepšenie transparentnosti, aby vedeli, ako sú financované mimovládne organizácie a kto im dáva peniaze. Rovnako tvrdili, že návrh zákona bol spracovaný v súlade s pravidlami EÚ.

Zdroj:(SITA,kl/FG)