USA zvažujú 500-percentné clo aj na Slovensko. Trumpov senátor varuje pred „lámaním kostí“
Spojené štáty americké zvažujú zavedenie drakonických ciel na dovoz z krajín, ktoré stále vo výraznej miere odoberajú ruské fosílne suroviny. Slovensko a Maďarsko sa pritom ocitli priamo na zozname, ktorý môže zasiahnuť pripravovaná legislatíva iniciovaná senátorom Lindsey Grahamom, politickým spojencom bývalého prezidenta Donalda Trumpa.
Graham vyhlásil, že pripravovaný zákon o druhotných clách má podporu viac ako 70 senátorov a zvažované 500-percentné clo má byť nástrojom, ktorým chcú USA zvýšiť tlak na Rusko. Sankcie majú podľa jeho slov udrieť aj na ekonomiky krajín, ktoré pokračujú v odbere ropy či plynu z Ruskej federácie – okrem Slovenska a Maďarska sú medzi nimi aj Francúzsko, Belgicko a Španielsko. Zmyslom tzv. druhotných ciel je znemožniť krajinám obchádzať hlavné americké sankcie cez nákup ruských surovín. Ako vedľajší efekt má takáto politika zasiahnuť aj tých, ktorí s Moskvou obchodujú nepriamo, a tým podľa amerických predstaviteľov „nepriamo financujú vojnu na Ukrajine“.
Podľa portálu TREND, Lindsey Graham vo svojom vyhlásení k pripravovanému návrhu uviedol, že takéto clá „by mali zlámať všetky kosti v tele“ dotknutých ekonomík – čo okrem diplomatického napätia vyvolalo aj vlnu obáv v Európe. Slovensko i Maďarsko sú totiž do veľkej miery energeticky závislé od potrubných dodávok z Ruska, ktoré nemožno nahradiť v krátkom časovom horizonte. Podľa údajov fínskeho inštitútu CREA doviezlo Slovensko v prvom štvrťroku 2025 ruské energetické suroviny v hodnote 572 miliónov eur, čo ho radí na štvrté miesto v rámci EÚ. Tesne pred ním skončilo Belgicko, Maďarsko a na čele Francúzsko, ktoré v rovnakom období importovalo suroviny za viac ako jednu miliardu eur.
Zatiaľ čo dovoz vo Francúzsku či Španielsku tvorí výhradne skvapalnený plyn, ktorý je možné flexibilnejšie nahradiť, Slovensko a Maďarsko sú závislé na potrubných dodávkach ropy a plynu, ktoré sú infraštruktúrne a logisticky ťažšie alternovateľné. Oficiálne reakcie slovenských úradov na návrh amerických ciel zatiaľ nezazneli. Prípadné uvalenie takýchto ciel by mohlo vážne narušiť obchodné vzťahy medzi Bratislavou a Washingtonom, ako aj zasiahnuť viaceré slovenské priemyselné odvetvia závislé od exportu.
Odporúčané články
Európsky parlament (EP) v stredu (20. mája) na zasadnutí v Štrasburgu prijal rezolúciu týkajúcu sa stavu právneho štátu a podozrení zo zneužívania európskych prostriedkov na Slovensku. Za dokument, ktorý síce nie je právne záväzný, no nesie silný politický odkaz, zahlasovalo 347 europoslancov, 165 bolo proti a 25 sa zdržalo hlasovania. Európska komisia je v nej vyzývaná na rázne kroky k ochrane európskych hodnôt a peňazí daňových poplatníkov.
