Odklad novely zákona o verejných vodovodoch je dobrou správou pre obyvateľov Slovenska. Dáva nádej na prípravu menej toxickej úpravy

,,V rámci prípravy a diskusie o novele zákona zaznelo množstvo nepravdivých tvrdení a z verejne dostupných výstupov bolo zrejmé, že poslanci nie sú zatiaľ v problematike celkom zorientovaní. Preto odklad hlasovania považujeme za veľmi rozumné riešenie, ktoré verím vytvorí priestor na adekvátnu odbornú diskusiu a prípravu takého znenia legislatívneho textu, ktoré vodárenstvu pomôže a nebude mu škodiť, ako to bolo teraz,“ komentoval Daniel Kratky, člen predstavenstva VVS a podpredseda správnej rady Klubu akcionárov VVS dianie v zákonodarnom zbore. 

,,Aj preto vyzývame ministra životného prostredia Tomáša Tarabu, aby zriadil pracovnú komisiu za účasti zástupcov vodárenských spoločností a odborníkov i z akademickej sféry, ktorí by pracovali na príprave novely zákona – ak sa, samozrejme, minister Taraba stále domnieva, že primárny problém slovenského vodárenstva tkvie vo vnútri vodárenských spoločností, a nie v ich cenovej regulácii zo strany Úradu pre reguláciu sieťových odvetví,“ povedal Kratky. 

Zásadné výhrady Klubu akcionárov VVS, ako aj ďalších odborníkov z oblasti vodárenstva sa týkali obmedzenia získavania zdrojov na obnovu a investície do vodárenskej  infraštruktúry.

Novelou sa totiž malo zaviesť predkupné právo štátu na všetky cenné papiere vydávané vodárenskými spoločnosťami s neprimerane dlhou, až ročnou lehotou pre štát na rozhodnutie. To by vodárenským spoločnostiam znemožnilo získavať investície prostredníctvom dlhopisov. Práve dlhopisy sú pritom v Európe preferovaným spôsobom financovania vodárenskej infraštruktúry.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

VODÁRENSTVU HROZÍ KOLAPS: Zdechovský kritizuje Tarabu (EXKLUZÍVNY ROZHOVOR)

Európska komisia v stredu 4. júna 2025 schválila Európsku stratégiu vodnej odolnosti, v ktorej sa zvýrazňuje úloha tzv. „vodných dlhopisov“ (Water Bonds) pri financovaní investícií do obnovy a modernizácie vodnej infraštruktúry.

Ďalším kritickým nedostatkom návrhu novely zákona bola jej protiústavnosť. Na tú poukázal aj Odbor legislatívy a aproximácie práva (OLAP) Národnej Rady Slovenskej Republiky.

Novela totiž mala obmedziť vodárenským spoločnostiam právo nakladať s prípadným ziskom a ukladať im povinnosť celý zisk investovať do vodárenskej infraštruktúry. OLAP pritom poukázal na to, že ceny vodného a stočného už podliehajú regulácii a samotná regulácia predpokladá nastavenie cien vodného a stočného tak, aby pokrývalo oprávnené náklady a primeraný zisk. 

,,Za jednu z najnebezpečnejších a najrozšírenejších lží, považujeme rozšírený naratív, že vodárenské spoločnosti dosahujú zisky z príjmov z vodného a stočného a z týchto príjmov platia svoje iné, ako vodárenské aktivity. Nie je to pravda. Väčšina vodárenských spoločností už dnes všetky regulované príjmy investuje výlučne do vodárenskej infraštruktúry. Dokonca na ňu doplácajú aj z iných príjmov, ako z vodného a stočného, ktoré sa im darí dosahovať z tzv. neregulovaných činností. Ceny vodného a stočného sú dnes totiž nastavené tak, že nepokrývajú ani oprávnené náklady vodárenských spoločností. Koniec koncov, konštatoval to aj minister životného prostredia Tomáš Taraba či predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR Ľubomír Andrassy. Preto nie celkom dobre rozumieme súčasnej rétorike ministerstva životného prostredia, ktorou v posledných mesiacoch odvádza pozornosť verejnosti od skutočných problémov vodárenstva. Veríme, že odklad schvaľovania novely na september vytvorí dostatočný priestor na vyjasnenie a korekciu týchto tvrdení,“ komentoval Daniel Kratky. ,,Zároveň opätovne pozývame koaličných či opozičných poslancov NR SR na rokovanie, na ktorom sme pripravení objasniť im kľúčové problémy slovenského vodárenstva a diskutovať o opatreniach, ktoré je potrebné prijať, aby funkčný vodovod a kanalizácia boli samozrejmosťou nielen zajtra, ale aj o 10 či 20 rokov,“ uzatvára Kratky.

Zdroj:(TS)