Migaľ na tlačovke v Košiciach nazval Šutaja Eštoka klamárom.
Samuel Migaľ, Radomír Šalitroš, Ján Ferenčák ani Roman Malatinec nie sú žiadni vydierači. Rozhodol o tom vyšetrovateľ protikorupčnej jednotky policajného prezídia, trestné oznámenie na skupinu „rebelov z Hlasu“ bolo odmietnuté. Na tlačovej besede v Košiciach to oznámil minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Samuel Migaľ (nom. Smer-SD).
Spolu s ním tam bol aj Radomír Šalitorš, ktorý v súčasnosti pôsobí ako štátny tajomník na ministerstve investícií. Polícia podľa Migaľových slov vec vyšetrila a uzavrela. Pripomenul spor v Hlase-SD, ktorý vyústil do jeho a Šalitrošovho vylúčenia zo strany a Malatincovho odchodu do Národnej koalície. Ferenčák je stále členom Hlasu. Tomuto kroku predchádzala nespokojnosť niektorých členov strany so spôsobom vedenia politického subjektu. Podľa Migaľa sa s vedením strany stretli len raz a išlo o legitímne politické vyjednávanie. Spolu s nespokojnými kolegami ale boli opakovane a verejne označovaní ako vydierači. Od predsedu Hlasu Matúša Šutaja Eštoka požadujú verejné ospravedlnenie za výroky o vydieračoch. „Sú lživé a škodlivé,“ zdôraznil Migaľ. Požadujú tiež, aby takéto označenie šéf Hlasu i ostatní členovia strany prestali na ich adresu používať. Zároveň žiadajú náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá im vznikla v dôsledku týchto nepravdivých tvrdení.
„Strana Hlas za naše mandáty dostala peniaze, a tie chceme, keďže nás nielen hanlivo označili, ale aj vyhodili zo strany,“ uviedol. Zdôraznil, že ich chcú použiť na dobročinné účely, konkrétne na riešenie problematiky bezdomovectva. Ide o sumu 155 791 eur, vychádzajú zo štátneho poplatku za voľby. Ak Matúš Šutaj Eštok ich výzve nevyhovie, sú pripravení podať žalobu na ochranu svojho dobrého mena.
„Matúš Šutaj Eštok je klamár,“ deklaroval Migaľ s tým, že keď o vás niekto hovorí klamstvo, je klamár. Podľa Migaľa predseda Hlasu klamal o ňom, aj o ďalších kolegoch zo strany, keď verejne a pred celým Slovenskom hovoril, že sú vydierači. „Dnes mu ja môžem verejne pred celým Slovenskom odkázať, že je klamár,“ vyhlásil minister. Konflikt vo vnútri Hlasu a vyjadrenia o vydieraní zo strany nespokojných straníkov podľa Migaľových slov prišli v čase, keď bola parlamentná väčšina veľmi krehká a spoločnosť bola silne polarizovaná. Je toho názoru, že to vážne ohrozilo stabilitu vlády. V tomto smere podrobil kritike i prezidenta Petra Pellegriniho (bývalý predseda Hlasu), ktorý podľa jeho názoru Hlas v týchto postojoch podporoval. „Len vďaka skúsenostiam a ochote premiéra Roberta Fica sa podarilo situáciu zastabilizovať,“ myslí si minister investícií. Dodal, že si mohli vybrať ľahšiu cestu a ísť do opozície, no napriek osobným vzťahom sa rozhodli zotrvať a podporovať programové vyhlásenie vlády. Prízvukoval, že miesto vo vláde prijali preto, aby ukázali, že politiku vedia robiť inak. Dodal, že celú situáciu, aj vyjadrenia politikov pozorne sledovali orgány činné v trestnom konaní, polícia aj prokuratúra.
Migaľ tiež vyjadril ľútosť nad tým, ako dopadol projekt Hlas. Strana podľa neho mala šancu a má dobré myšlienky. „Len má jednu chybu. Má predsedu, ktorý ju stiahol na historicky najnižšie čísla,“ vyjadril sa. „My sa netajíme tým, že chceme sklamaným ľuďom už čoskoro ponúknuť alternatívu,“ dodal Migaľ.
„Celé Slovensko vie, ako sa nový minister informatizácie a regionálneho rozvoja a jeho štátny tajomník dostali na svoju pozíciu. Žiadne ďalšie slová už nie sú potrebné,“ uviedla pre agentúru SITA strana Hlas-SD v stanovisku, ktoré zaslala hovorkyňa politického subjektu Michaela Eliášová.
Zdroj:(SITA,kl)
Odporúčané články
Predseda slovenskej vlády Robert Fico absolvoval prvý telefonický rozhovor s víťazom maďarských parlamentných volieb Péterom Magyarom. Témami ich spoločnej diskusie boli bilaterálne vzťahy, energetická bezpečnosť a postavenie maďarskej menšiny na Slovensku.
Hnutie Progresívne Slovensko (PS) iniciuje diskusiu o spájaní opozičných politických subjektov. Predseda hnutia Michal Šimečka deklaroval pripravenosť PS pôsobiť ako zastrešujúca platforma pre strany, ktorých podpora sa v prieskumoch pohybuje na úrovni piatich až siedmich percent a hrozí im neúčasť v parlamente. Inšpiráciou pre tento postup má byť nedávny úspech opozičných síl v Maďarsku.
Európsky parlament (EP) na svojom stredajšom (29. apríla) zasadnutí v Štrasburgu schválil odporúčanie, ktorým vyzýva Európsku komisiu (EK) na začatie právneho konania voči Slovenskej republike. Tento krok by v súlade s mechanizmom podmienenosti mohol viesť k zmrazeniu európskych fondov pre krajinu. Uznesenie má pre Komisiu formu politického signálu, ktorým nie je právne viazaná.
