EÚ a USA sa dohodli na 15-percentnom cle na európsky export
Spojené štáty a Európska únia v nedeľu dosiahli obchodnú dohodu, podľa ktorej budú európske exporty do USA podliehať 15-percentnému clu. Obe strany tak odvrátili hroziacu obchodnú vojnu, ktorá mohla vypuknúť po 1. auguste, ak by Washington zaviedol plošné 30-percentné clá na európske tovary.
Americký prezident Donald Trump po rokovaní s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou v škótskom Turnberry označil dohodu za „najväčšiu v histórii“. „Dohodli sme sa. Je to dobrá dohoda pre všetkých. Pravdepodobne najväčšia dohoda, aká bola kedy dosiahnutá v akejkoľvek oblasti,“ vyhlásil Trump. Nové clo sa bude vzťahovať na všetky európske produkty vrátane automobilov, farmaceutík a polovodičov. Súčasťou dohody je aj záväzok EÚ nakúpiť od USA energetické suroviny v hodnote 750 miliárd dolárov a uskutočniť ďalšie investície za 600 miliárd dolárov. Von der Leyenová vysvetlila, že „významné“ nákupy skvapalneného zemného plynu, ropy a jadrových palív budú rozložené na tri roky a majú pomôcť diverzifikovať zdroje mimo Ruska.
Šéfka Komisie označila dohodu za „dobrú“ a zdôraznila, že prinesie stabilitu a predvídateľnosť pre podniky na oboch stranách Atlantiku. „Dohodli sme sa aj na výnimkách z ciel pre viaceré strategické produkty, najmä lietadlá, niektoré chemikálie, poľnohospodárske výrobky a kritické suroviny,“ dodala Von der Leyenová. EÚ dúfa, že v najbližších dňoch sa podarí dohodnúť aj na nulových clách pre alkohol. Trump zároveň oznámil, že európske krajiny, ktoré nedávno prisľúbili zvýšiť výdavky na obranu v rámci NATO, nakúpia „stovky miliárd dolárov“ v americkej vojenskej technike.
EÚ v posledných rokoch čelila viacerým vlnám amerických ciel, vrátane 25-percentného cla na autá, 50-percentného na oceľ a hliník a plošného 10-percentného cla, ktoré hrozilo zvýšením na 30 percent. Najviac zasiahnuté sú automobilový priemysel, dôležitý pre Nemecko a Francúzsko, a chemický sektor. „Pätnásť percent nie je zanedbateľné, ale je to najlepšie, čo sme mohli dosiahnuť,“ priznala Von der Leyenová. Dohodu ešte musia schváliť členské štáty EÚ, ktorých veľvyslanci boli o výsledku informovaní počas návštevy Grónska.
Nemecký kancelár Friedrich Merz dohodu privítal ako spôsob, ako sa vyhnúť „zbytočnej eskalácii v transatlantických obchodných vzťahoch“. Nemecké priemyselné zväzy však varujú pred „výrazne negatívnymi dôsledkami“ a označujú nové sadzby za príliš vysoké. Írsko, jeden z najväčších exportérov do USA, ocenilo dohodu pre jej predvídateľnosť, no zároveň vyjadrilo ľútosť nad základnou sadzbou cla.
EÚ sa snažila vyrokovať výnimky pre kľúčové odvetvia, najmä pre oceľ, kde dúfala v kvóty pred uplatnením ciel. Trump však trval na zachovaní súčasného stavu, hoci Von der Leyenová neskôr uviedla, že sa podarilo dohodnúť na znížení ciel a kvótach pre oceľ. Ak by rokovania zlyhali, EÚ bola pripravená zaviesť odvetné clá na americké tovary v hodnote 93 miliárd eur, vrátane lietadiel a automobilov. Trump však označil túto dohodu za „veľkú vec“ a najväčší obchodný úspech svojej administratívy.
(SITA,hb)
Odporúčané články
Miroslav Lajčák neurobil nič, čo by ma nútilo odvolávať ho z pozície poradcu predsedu vlády. Po výjazdovom rokovaní vlády v obci Vyšný Orlík (okres Svidník) to vyhlásil predseda vlády Robert Fico (Smer-SD). Nevidí na Lajčákovo odvolanie žiadny dôvod.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka opätovne kritizuje zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO). Názov nového návrhu zákona podľa neho nezodpovedá obsahu činnosti Úradu na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
Úrad na ochranu oznamovateľov dostane novú agendu z Ministerstva spravodlivosti SR, a preto sa zmení aj jeho názov. Ide o starostlivosť a odškodňovanie obetí trestných činov. Na tlačovej besede to uviedol podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer-SD).
