Generálny prokurátor kritizuje zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov
Generálny prokurátor Maroš Žilinka opätovne kritizuje zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO). Názov nového návrhu zákona podľa neho nezodpovedá obsahu činnosti Úradu na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
Žilinka pripomenul, že cieľom tohto návrhu zákona je podľa navrhovateľa okrem iného aj reakcia na existujúci model inštitucionálnej ochrany obetí trestných činov, ktorý vedie k jeho zníženej efektivite a praktickému oslabeniu garancie práv obetí trestných činov, ktoré nemajú dostatočne jednotnú a účinnú ochranu v praxi. Podľa navrhovateľa je možné odvrátiť pokračovanie zásahov do ľudskej dôstojnosti obetí trestných činov len urýchleným nadobudnutím účinnosti zákona. „Odhliadnuc od skutočnosti, že nie je zrejmé, v čom konkrétne v ostatnom čase dochádzalo k praktickému oslabeniu garancie práv obetí trestných činov či dokonca k zásahom do ich ľudskej dôstojnosti, návrh zákona neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo zmenu spôsobu ochrany a posilnenie či zvýšenie efektivity ochrany obetí trestných činov,“ upozornil Žilinka.
Návrh zákona podľa neho predpokladá len prevzatie agendy odškodňovania obetí trestných činov od rezortu spravodlivosti, nie výkon komplexnej ochrany obetí trestných činov prostredníctvom nového úradu. To budú totiž aj naďalej poskytovať príslušné orgány a subjekty, čo je podľa slov generálneho prokurátora dané práve povahou agendy ochrany obetí. V tomto kontexte tak podľa neho názov návrhu zákona nezodpovedá obsahu činnosti úradu. „Pokiaľ ide o obete trestných činov, v podstate pôjde o úrad na odškodňovanie obetí trestných činov,“ uviedol Žilinka. Súčasne je podľa neho legitímnou otázkou, či má odškodňovanie obetí trestných činov vôbec prienik s agendou ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti. „A to tým skôr, ak uvážime, že zákon o obetiach trestných činov predpokladá len odškodňovanie obetí násilných trestných činov,“ uzavrel Žilinka.
(SITA,kv)Glinka
Odporúčané články
Ako avizoval v príspevku na sociálnej sieti, v prípade novely, ktorá nadobudla účinnosť v sobotu 27. decembra, využije svoje ústavné oprávnenie.
Medzi Smerom-SD a Progresívnym Slovenskom je v najnovšom prieskume rozdiel viac ako šesť percent. Ak by sa voľby do parlamentu konali v polovici januára, zvíťazili by Progresívci s 23,2 percentami voličských hlasov. Za nimi by nasledovala strana Smer-SD s 16,9 percentami.
Nedovoľme politike prerastať do našich životov v takom rozmere, ako sa to deje v súčasnosti. V novoročnom príhovore takto vyzval prezident Peter Pellegrini. Pripomenul pritom, že politika sa na Slovensku stala takým rozdeľujúcim prvkom, že už priamo zasiahla do rodín, priateľských vzťahov či atmosféry na pracovisku.