EÚ schválila pôžičku 90 miliárd eur pre Ukrajinu, ale bez využitia ruských aktív
Lídri Európskej únie sa v noci na piatok na samite v Bruseli dohodli na poskytnutí pôžičky vo výške 90 miliárd eur pre Ukrajinu, ktorá má pomôcť preklenúť vážne rozpočtové problémy Kyjeva. Členské štáty sa však nedokázali zhodnúť na využití zmrazených ruských štátnych aktív ako zdroja financovania tejto pomoci.
Dohoda, ktorú lídri dosiahli po nočných rokovaniach, má Kyjevu poskytnúť kľúčovú finančnú oporu v čase, keď americký prezident Donald Trump vyvíja tlak na čo najrýchlejšie spečatenie dohody o ukončení takmer štyri roky trvajúcej vojny Ruska proti Ukrajine.
„Dnešné rozhodnutie poskytne Ukrajine potrebné prostriedky na to, aby sa mohla brániť a podporiť ukrajinský ľud,“ vyhlásil predseda Európskej rady António Costa, ktorý samit viedol.
Po intenzívnom hľadaní riešenia sa lídri EÚ zhodli na tom, že pôžička na nasledujúce dva roky bude krytá spoločným rozpočtom Únie. Pôvodne sa ako hlavná možnosť zvažovalo využitie približne 200 miliárd eur zo zmrazených aktív ruskej centrálnej banky, ktoré sa nachádzajú v EÚ.
Tento plán však stroskotal po tom, čo Belgicko, kde je uložená väčšina týchto aktív, požadovalo záruky spoločného zdieľania právnej a finančnej zodpovednosti, s čím ostatné krajiny nesúhlasili.
Belgický premiér Bart De Wever po skončení summitu novinárom povedal, že podľa neho „zvíťazil zdravý rozum“. „Celá táto záležitosť bola taká riskantná, taká nebezpečná a vyvolávala toľko otázok – bolo to ako potápajúca sa loď, ako Titanic. Kocky sú teraz hodené a všetkým sa uľavilo,“ uviedol.
Nemecký kancelár Friedrich Merz, ktorý plán využitia ruských aktív výrazne podporoval, napriek tomu zdôraznil, že konečné rozhodnutie o pôžičke „vysiela jasný signál“ ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová zároveň uviedla, že Ukrajina bude musieť pôžičku splatiť až v momente, keď Rusko uhradí škody spôsobené vojnou.
Použitie spoločného dlhu si vyžaduje jednomyseľný súhlas všetkých 27 členských štátov EÚ. Skeptické krajiny, medzi nimi Maďarsko, Slovensko a Česká republika, preto dostali výnimku zo záväzku, aby sa predišlo zablokovaniu dohody.
Európska únia odhaduje, že Ukrajina bude v najbližších dvoch rokoch potrebovať dodatočných 135 miliárd eur, pričom akútny nedostatok financií by sa mal prejaviť už od apríla.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na začiatku samitu lídrom povedal, že využitie ruských aktív je správnou cestou. „Ruské aktíva musia byť použité na obranu proti ruskej agresii a na obnovu toho, čo bolo zničené ruskými útokmi. Je to morálne. Je to spravodlivé. Je to legálne,“ vyhlásil.
Hoci Kyjev môže byť sklamaný, že EÚ nepristúpila k využitiu zmrazených ruských prostriedkov, zabezpečenie financovania iným spôsobom predstavuje pre Ukrajinu výraznú úľavu. Zelenskyj lídrom zdôraznil, že rozhodnutie je potrebné prijať do konca roka a že stabilnejšie financovanie by mohlo Ukrajine posilniť pozíciu pri rokovaniach o ukončení vojny.
(SITA,hb)
Odporúčané články
Európska komisia začala konanie voči Slovenskej republike v súvislosti s novelou ústavy, ktorú prijal parlament 26. septembra. Ako informuje ČTK, komisia zaslala Slovensku formálnu výzvu vo veci porušenia právnych predpisov, najmä zásad nadradenosti, autonómie, účinnosti a jednotného uplatňovania práva Európskej únie.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka opätovne kritizuje zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO). Názov nového návrhu zákona podľa neho nezodpovedá obsahu činnosti Úradu na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
Ministerstvo kultúry pripravuje zákon o štátnom jazyku. V relácii spravodajskej televízie TA3 to uviedol generálny tajomník služobného úradu Ministerstva kultúry (MK) SR Lukáš Machala. Ozrejmil, že počas prvých dvoch rokov vlády sa v rezorte kultúry venovali najmä legislatívnej činnosti a „menej populárnym“ krokom z programového vyhlásenia vlády.
