Progresívci majú šesťpercentný náskok oproti Smeru
Medzi Smerom-SD a Progresívnym Slovenskom je v najnovšom prieskume rozdiel viac ako šesť percent. Ak by sa voľby do parlamentu konali v polovici januára, zvíťazili by Progresívci s 23,2 percentami voličských hlasov. Za nimi by nasledovala strana Smer-SD s 16,9 percentami.
S väčším odstupom by bola tretím najsilnejším Hlas-SD, ktorý by získal 9,2 percenta. Vyplynulo to z prieskumu agentúry AKO pre televíziu Joj 24. Agentúra vykonávala prieskum od 13. do 20. januára na vzorke 1 000 respondentov.
Výsledky prieskumu poslali do parlamentu aj Hnutie Slovensko s ôsmimi percentami, stranu Sloboda a Solidarita so 7,5 percentami a tiež hnutie Republika so 7,2 percentami. S rovnými siedmimi percentami by sa do Národnej rady SR dostalo aj Kresťanskodemokratické hnutie a so 6,3 percentami aj Demokrati. Koaličná Slovenská národná strana by sa do parlamentu tesne nedostala.
V prieskume získala 4,7 percenta. Rovnako by pred bránami Národnej rady SR zostala aj Maďarská aliancia (4,3 %), Právo na pravdu (2,6 %) a tiež Sme rodina (2,3 %). Najväčšími skokanmi oproti decembrovému prieskumu sú Hnutie Slovensko a Demokrati. Kým Matovičovci si pohoršili o 0,9 percentuálneho bodu, Demokrati si o 0,9 percenta naopak polepšili.
Stranám súčasnej koalície naďalej preferencie mierne klesajú, čo sa odráža aj na počte mandátov, ktoré by obsadili v parlamente. Strana Smer-SD by získala 30 kresiel, Hlas-SD 16, pričom Slovenská národná strana by sa do parlamentu už nedostala. Strany súčasnej koalície by tak už väčšinu zostaviť nevedeli, a to ani s pomocou hnutia Republika, ktorá by získala 13 mandátov. V opozícii sa však situácia zmenila tým, že strana Demokrati posilnila a získala by 11 mandátov. Progresívci by ich získali 41, Sloboda a Solidarita 13 a kresťanskí demokrati 12. Dokopy by tak mali krehkú parlamentnú väčšinu, a to aj bez pomoci Hnutia Slovensko, ktoré by získalo v parlamente 14 kresiel.
(SITA,kv)
Odporúčané články
O pomoc s návratom na Slovensko požiadalo prostredníctvom dobrovoľnej registrácie už viac ako 5 000 Sloveniek a Slovákov, ktorí sa nachádzajú na Blízkom východe alebo v okolitých krajinách zasiahnutých aktuálnou vojenskou eskaláciou.
Európska únia (EÚ) mimoriadne rokovala o situácii na Blízkom východe, Slovensko zastupoval štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR Marek Eštok. Ako informovali z komunikačného odboru slovenského rezortu diplomacie, vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová zvolala mimoriadnu videokonferenciu ministrov zahraničných vecí štátov EÚ v reakcii na aktuálnu eskaláciu na Blízkom východe.
Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) má vypovedať zmluvu so spoločnosťou Ukrenergo o núdzových dodávkach elektriny na Ukrajinu. Vyplýva to zo stredajšieho uznesenia vlády z 4. marca. Opatrenie má byť recipročnou reakciou na zastavenie prepravy ropy ropovodom Družba.
