Rozdiel volebných preferencií PS a Smeru je na úrovni štatistickej odchýlky
Rozdiel volebných preferencií medzi Progresívnym Slovenskom (PS) a stranou Smer je v najnovšom prieskume minimálny. Ak by sa voľby do parlamentu konali v druhej polovici februára, prvá priečka aj naďalej patrí hnutiu PS, ktoré by volilo 18,8 percenta voličov.
Vyplynulo to z prieskumu agentúry Ipsos pre Denník N. Progresívci si tak oproti minulému mesiacu pohoršili takmer o dva percentuálne body. Smer v najnovšom prieskume získal 18,4 percenta. PS a Smer sa však nachádzajú v rozostupe štatistickej chyby. Zvíťaziť by tak v reálnych voľbách mohla ktorákoľvek zo týchto strán. Agentúra robila prieskum od 16. do 20. februára na vzorke 1 037 respondentov.
Na treťom mieste s výraznejším odstupom skončilo hnutie Republika, ktoré by volilo 11,7 percenta voličov. Za Republikou nasleduje Hnutie Slovensko s podporou 8,8 percenta opýtaných a strana Sloboda a Solidarita (SaS), ktorú by volilo 8,4 percenta oslovených voličov. Do parlamentu by sa ďalej dostala aj koaličná strana Hlas-SD, ktorá by získala 7,4 percenta hlasov. O jedno celé percento si oproti januáru polepšili Demokrati a do parlamentu by ich poslalo 6,2 percenta respondentov. Rovnako by sa do Národnej rady SR dostalo aj Kresťanskodemokratické hnutie s podporou šiestich percent hlasov voličov. Pred bránami parlamentu by zostala Maďarská aliancia (4,7 %), koaličná Slovenská národná strana (2,8 %), Sme rodina (2,5 %) a tiež Právo na Pravdu (1,3 %).
Do parlamentu by sa tak dokopy dostalo osem strán. PS by získalo 33 kresiel, Smer-SD 32, Republika 21, Hnutie Slovensko a SaS by získali zhodne po 15 mandátov, Hlas-SD by obsadil 13 kresiel, Demokrati 11 a kresťanskí demokrati by ich získali desať. Keby sa voľby konali v druhej polovici februára, tak by strany súčasnej vládnej koalície už nedokázali zostaviť väčšinu, a to ani s pomocou hnutia Republika. Opozičným stranám by sa to podarilo, ale len s pomocou Hnutia Slovensko.
(SITA,kv)
Odporúčané články
Európsky parlament (EP) v stredu (20. mája) na zasadnutí v Štrasburgu prijal rezolúciu týkajúcu sa stavu právneho štátu a podozrení zo zneužívania európskych prostriedkov na Slovensku. Za dokument, ktorý síce nie je právne záväzný, no nesie silný politický odkaz, zahlasovalo 347 europoslancov, 165 bolo proti a 25 sa zdržalo hlasovania. Európska komisia je v nej vyzývaná na rázne kroky k ochrane európskych hodnôt a peňazí daňových poplatníkov.
Dňa 15. mája uplynuli presne dva roky od atentátu na predsedu vlády SR Roberta Fica (Smer-SD). Premiér si toto výročie pripomenul návratom na miesto činu do Handlovej, kde za prísnych bezpečnostných opatrení absolvoval tlačovú konferenciu a stretnutie so študentmi. K výročiu incidentu sa vyjadrili aj predstavitelia opozície a Slovenská informačná služba (SIS).
