Meno nového podpredsedu Európskeho parlamentu, ktorý nahradí Šimečku, je už známe
Europoslanec a podpredseda Progresívneho Slovenska Martin Hojsík bol zvolený za podpredsedu Európskeho parlamentu. Zvolenie vníma ako ocenenie jeho doterajšej práce ako europoslanca.
Ako informoval tlačový odbor europarlamentu, v predmetnej funkcii nahradí svojho straníckeho šéfa Michala Šimečku, ktorý nastúpil ako poslanec do slovenského parlamentu. Hojsík bude mandát jedného zo štrnástich podpredsedov EP vykonávať do eurovolieb v júni 2024.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ: Šimečka končí v Európskom parlamente, vracia sa do slovenskej politiky
Zvolenie vníma ako ocenenie za doterajšiu prácu
„Som vďačný za dôveru, ktorú som dostal od kolegýň a kolegov v Európskom parlamente,“ povedal Hojsík s tým, že zvolenie vníma ako ocenenie jeho doterajšej práce ako europoslanca. „Som obzvlášť hrdý na niekoľko úspechov, ktoré sa mi s mojím tímom za posledné štyri roky v Európskom parlamente podarili. Medzi ne patrí pomoc farmárom pri náhrade škodlivých pesticídov, ochrana včiel, ochrana zdravia pred toxickými chemikáliami vo výrobkoch, boj s klimatickou krízou či ochrana pôdy,” doplnil Hojsík.
Zdroj: SITA (sa)
Odporúčané články
Európska únia (EÚ) mimoriadne rokovala o situácii na Blízkom východe, Slovensko zastupoval štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR Marek Eštok. Ako informovali z komunikačného odboru slovenského rezortu diplomacie, vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová zvolala mimoriadnu videokonferenciu ministrov zahraničných vecí štátov EÚ v reakcii na aktuálnu eskaláciu na Blízkom východe.
Ak príde návrh na zmenu volieb zo zahraničia, predseda vlády Robert Fico ho podporí. Uviedol to po dnešnom výjazdovom rokovaní vlády v Smoleniciach. Ako vysvetlil, vláda takýto návrh síce nepripravuje, ale to podľa neho neznamená, že o takom návrhu nediskutujú poslanci vládnej koalície.
Prezident SR Peter Pellegrini navrhuje legislatívne zaviesť nový bezpečnostný mechanizmus – takzvaný stav ohrozenia. Ten by umožnil vláde využiť kapacity Ozbrojených síl Slovenskej republiky aj v období mieru, ak by krajina čelila vážnej bezpečnostnej hrozbe. Podľa prezidenta by si takýto krok vyžadoval zmenu schválenej ústavy Slovenskej republiky, a teda aj širšiu politickú dohodu naprieč politickým spektrom.
