Čo nám napovedá história vzťahu vlády a prezidenta v súvislosti s druhým kolom prezidentských volieb (KOMENTÁR)
Blížiace sa druhé kolo volieb prezidenta Slovenskej republiky vzbudzuje vo verejnosti viaceré otázky. Je pochopiteľné, že sú občania v napätí, keďže od výsledku volieb závisí viacero budúcich skutočností. Akú politiku bude budúci prezident presadzovať a ako bude vyzerať spolupráca s vládou? Je možné, že napätie z výsledku medzi občanmi síce vymizne, ale vytvorí sa nové napätie vo vzťahu medzi vládou a prezidentom?
V problémoch podobných tomuto je dobrým vodidlom pohľad do histórie. Môže totiž voličovi poskytnúť náhľad, ako bude vyzerať možné úradovanie, vyplývajúce z rozhodnutia občanov v nadchádzajúcom druhom kole prezidentských volieb.
Kováč, Schuster a Gašparovič
Prvým prezidentom samostatného Slovenska bol od roku 1993 Michal Kováč. V tom čase ešte neexistovala možnosť voliť prezidenta priamo. Touto právomocou disponoval parlament. Pamätníci si však môžu spomenúť, aké turbulentné obdobie to na základe vzájomných vzťahov prezidenta a vlády bolo. Zmena prišla až v nadchádzajúcom období.
Prezidentského úradu sa ujal bývalý primátor Košíc Rudolf Schuster. Udialo sa tak po tom, čo sa stal kandidátom koaličných strán tvoriacich vládu. Taktiež bol prvým prezidentom priamo voleným občanmi. Úspech kandidáta podporeného vtedajšou vládnou mocou sa premietol do vzájomných vzťahov vlády a prezidenta. Ich hlavnou súčasťou bola spolupráca.
Obdobne tomu bolo po nástupe Ivana Gašparoviča, ktorý väčšinu času pôsobil ako partner k vláde strany Smer. Dokonca dosiahla spolupráca takých rozmerov, že sa prezident Gašparovič cítil ako člen Smeru, aj keď ním nikdy nebol.
Kiska a Čaputová
Úplný opak nastal po tom, čo sa prezidentského úradu ujal Andrej Kiska. Táto éra bola charakteristická neustálym bojom medzi vládou a prezidentom. Nešlo však iba o názorové roztržky. Prezident Kiska nerobil vláde iba názorovú opozíciu, ale aktívne bránil napríklad vymenovaniu ústavných sudcov navrhnutých koalíciou. V podobnom duchu pokračovala prezidentka Zuzana Čaputová. Po voľbách v roku 2020 síce voči novej vláde rétoriku zmiernila, nástupom novej sa boj medzi prezidentským palácom a úradom vlády obnovil.
Ako to bude teraz?
Súčasná ponuka prezidentských kandidátov v druhom kole dáva voličom jasný výber. Nejde iba o zahraničnopolitický postoj Petra Pellegriniho, podporujúceho okamžité začatie mierových rokovaní vo vojne na Ukrajine a Ivana Korčoka, presadzujúceho pokračovanie dodávania zbraní. Je dôležité si uvedomiť, že voliči si nevyberajú iba medzi kandidátom ľavice a pravice. Rozhodnutie voličov ovplyvní vzťah prezidenta s vládou na najbližšie roky.
Nový predseda strany SaS Branislav Gröhling to potvrdil, keď nazval druhé kolo prezidentských volieb malými parlamentnými voľbami. Občania tak môžu očakávať, že v prípade zvolenia Petra Pellegriniho nastane obdobie spolupráce vlády s prezidentom, čo umožní jej plynulejšie fungovanie. Ak si naopak zvolia občania Ivana Korčoka, je možné očakávať konflikt vlády a prezidenta a výrazné sťaženie vládnutia. Dôležité je, aby zvážili svoje možnosti pred prípadnou účasťou v druhom kole prezidentských volieb, ktoré sa uskutoční už 6. 4. 2024.
Martin Šoman
Autor je študentom magisterského stupňa Katedry politológie FF UPJŠ v Košiciach. Bakalársky stupeň absolvoval s vyznamenaním a taktiež je držiteľom ocenenia rektora UPJŠ. Vo svojej vedeckej činnosti sa venuje najmä politickým ideológiám.
