Krátka analýza úspechu Petra Pellegriniho na Východnom Slovensku (KOMENTÁR)
Po druhom kole je jasné, že nasledujúcich päť rokov bude prezidentom Slovenskej republiky doterajší predseda strany Hlas – sociálna demokracia. Stane sa tak v poradí šiestou osobou, ktorá bude od vzniku samostatnej Slovenskej republiky tento mandát vykonávať. Cesta k víťazstvu bola značne kľukatá, keďže väčšina predpovedí pasovala do pozície tesného víťaza druhého kola prezidentských volieb Pellegriniho protikandidáta Ivana Korčoka. Čomu tak môžeme pripísať značný rozdiel v konečnom výsledku spoločne s výrazným úspechom víťaza vo východnej časti Slovenska?
Volebné výsledky v Košickom a Prešovskom kraji
Spomínaný úspech v Košickom a Prešovskom kraji potvrdzujú dáta z prvého a druhého kola. Ak začneme Košickým krajom, môžeme vidieť, že výsledky oboch kôl sa značne líšia. V úvodnom kole to bol Ivan Korčok, ktorý sa umiestnil na prvom mieste s náskokom takmer štyroch percent. V druhom kole bol výsledok diametrálne odlišný, keďže Peter Pellegrini získal o deväť percent viac hlasov, ako jeho úhlavný súper.
V rámci Prešovského kraja síce zvíťazil v oboch kolách prezidentských volieb Peter Pellegrini, avšak aj v tomto prípade sa výsledky odlišovali. V prvom kole mal totiž novozvolený prezident náskok pred svojím protikandidátom iba niečo viac ako dve percentá, pričom v druhom kole ho zvýraznil až na viac ako štrnásť a pol percenta.
Mobilizácia a národní voliči
Jedným z prvých dôvodov, ktoré sa ponúkajú pri pohľade na volebné výsledky, je úspech mobilizácie voličov. Je samozrejme pravdou, že v Košickom a Prešovskom kraji účasť v druhom kole oproti prvému vzrástla, tak ako to nakoniec bolo aj v kontexte celého Slovenska. Zvýšenie účasti voličov sa však ani zďaleka nevyrovnalo nárastu podpory Petra Pellegriniho v druhom kole.
Taktiež sa očakávala podpora zo strany voličskej základne Štefana Harabina. Aj v tomto prípade však pričítanie Harabinových voličov k zisku Petra Pellegriniho v prvom kole nepostačuje na dosiahnutie jeho výsledku v druhom kole. Zostáva iba konštatovať, že ide skôr o skĺbenie týchto faktorov.
Rozdiel medzi prezidentskými voľbami v roku 2014 a 2024
Čo sa ale opomína je, že v roku 2014 kandidoval na pozíciu prezidenta aj súčasný štvornásobný premiér Robert Fico. Ten mal vo svojom arzenáli takisto schopnosť mobilizácie voličov a oslovenia národného voliča, ktorý v tohtoročných voľbách inklinoval najmä k Štefanovi Harabinovi. Samozrejme, kandidoval za iných okolností, aké boli teraz, no tieto atribúty spĺňal.
Peter Pellegrini svojou kampaňou na rozdiel od Roberta Fica oslovil v druhom kole aj voličov, ktorých prirodzená hodnotová pozícia sa nachádza v strede politického spektra, alebo až v tábore protikandidáta Ivana Korčoka. Vhodným príkladom sú voliči maďarskej národnosti. A pohľad na percentá v Košickom či Prešovskom kraji toto tvrdenie iba potvrdzuje.
Premiér sa po spočítaní valnej väčšiny hlasov, kedy bolo víťazstvo koaličného kandidáta už jasné, objavil v centrále strany Hlas – sociálna demokracia, aby zablahoželal svojmu niekdajšiemu straníckemu kolegovi. Vo svojom príhovore spomenul aj svoju kandidatúru a povedal, že v jeho prípade asi neboli dobre nastavené hviezdy. Zdá sa ale, že to bola kampaň zacielená na voličov pravej alebo stredovej orientácie, ktorá bola hlavným rozdielom.
