Invázne druhy drevín, ako napríklad Javorovec jaseňolistý či Pajaseň žliazkatý, boli na Slovensko dovezené alebo sa sem rozšírili z iných krajín. V minulosti sa bežne vysádzali, a tak dnes v Košiciach tvoria celé aleje a stromoradia. Tieto stromy sú však krátkoveké, ich drevo je krehké a najmä u starších exemplárov výrazne stráca pevnosť. Počas silného vetra hrozí ich zlomenie, čo môže ohroziť majetok aj bezpečnosť obyvateľov.
Okrem krehkosti prinášajú invázne dreviny aj ďalšie riziká. Ich semená sú schopné zakoreniť sa v puklinách ciest, chodníkov či stavieb, kde môžu narúšať infraštruktúru. Produkujú toxíny, ktoré inhibujú rast okolitých rastlín, čím bránia rozvoju pôvodných druhov stromov. Tieto vlastnosti z nich robia vážnu hrozbu pre biodiverzitu a stabilitu ekosystémov.
Hlavnú ulicu a Mestský park osvetľujú nové svietidlá
Povinnosť odstraňovať invázne dreviny vyplýva zo zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Podľa § 7b ods. 3 sú vlastníci, správcovia alebo užívatelia pozemkov povinní zabezpečiť ich likvidáciu. Na rozdiel od výrubu pôvodných drevín, pri inváznych druhoch nie je potrebný súhlas úradov, čo potvrdzuje § 47 ods. 4 písm. h) uvedeného zákona. Tento právny rámec reflektuje naliehavosť problému a nutnosť chrániť prírodu aj verejný priestor.
V Košiciach, kde je prítomnosť inváznych drevín značná, pristupujú kompetentné orgány k ich odstraňovaniu s maximálnou citlivosťou. Lokality v správe mesta sú monitorované a invázne dreviny sa odstraňujú postupne. Tento proces však nie vždy nachádza pochopenie u občanov, často pre nedostatočnú informovanosť o problematike. Napriek tomu, že zákon neukladá povinnosť náhradnej výsadby, mesto vo vhodnom vegetačnom období vysádza nové stromy minimálne v pomere 1:1, čím zmierňuje dopady na zelený charakter Košíc.
Zdroj: (META/Správa mestskej zelene v Košiciach)