EÚ schválila pôžičku 90 miliárd eur pre Ukrajinu, ale bez využitia ruských aktív
Lídri Európskej únie sa v noci na piatok na samite v Bruseli dohodli na poskytnutí pôžičky vo výške 90 miliárd eur pre Ukrajinu, ktorá má pomôcť preklenúť vážne rozpočtové problémy Kyjeva. Členské štáty sa však nedokázali zhodnúť na využití zmrazených ruských štátnych aktív ako zdroja financovania tejto pomoci.
Dohoda, ktorú lídri dosiahli po nočných rokovaniach, má Kyjevu poskytnúť kľúčovú finančnú oporu v čase, keď americký prezident Donald Trump vyvíja tlak na čo najrýchlejšie spečatenie dohody o ukončení takmer štyri roky trvajúcej vojny Ruska proti Ukrajine.
„Dnešné rozhodnutie poskytne Ukrajine potrebné prostriedky na to, aby sa mohla brániť a podporiť ukrajinský ľud,“ vyhlásil predseda Európskej rady António Costa, ktorý samit viedol.
Po intenzívnom hľadaní riešenia sa lídri EÚ zhodli na tom, že pôžička na nasledujúce dva roky bude krytá spoločným rozpočtom Únie. Pôvodne sa ako hlavná možnosť zvažovalo využitie približne 200 miliárd eur zo zmrazených aktív ruskej centrálnej banky, ktoré sa nachádzajú v EÚ.
Tento plán však stroskotal po tom, čo Belgicko, kde je uložená väčšina týchto aktív, požadovalo záruky spoločného zdieľania právnej a finančnej zodpovednosti, s čím ostatné krajiny nesúhlasili.
Belgický premiér Bart De Wever po skončení summitu novinárom povedal, že podľa neho „zvíťazil zdravý rozum“. „Celá táto záležitosť bola taká riskantná, taká nebezpečná a vyvolávala toľko otázok – bolo to ako potápajúca sa loď, ako Titanic. Kocky sú teraz hodené a všetkým sa uľavilo,“ uviedol.
Nemecký kancelár Friedrich Merz, ktorý plán využitia ruských aktív výrazne podporoval, napriek tomu zdôraznil, že konečné rozhodnutie o pôžičke „vysiela jasný signál“ ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová zároveň uviedla, že Ukrajina bude musieť pôžičku splatiť až v momente, keď Rusko uhradí škody spôsobené vojnou.
Použitie spoločného dlhu si vyžaduje jednomyseľný súhlas všetkých 27 členských štátov EÚ. Skeptické krajiny, medzi nimi Maďarsko, Slovensko a Česká republika, preto dostali výnimku zo záväzku, aby sa predišlo zablokovaniu dohody.
Európska únia odhaduje, že Ukrajina bude v najbližších dvoch rokoch potrebovať dodatočných 135 miliárd eur, pričom akútny nedostatok financií by sa mal prejaviť už od apríla.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na začiatku samitu lídrom povedal, že využitie ruských aktív je správnou cestou. „Ruské aktíva musia byť použité na obranu proti ruskej agresii a na obnovu toho, čo bolo zničené ruskými útokmi. Je to morálne. Je to spravodlivé. Je to legálne,“ vyhlásil.
Hoci Kyjev môže byť sklamaný, že EÚ nepristúpila k využitiu zmrazených ruských prostriedkov, zabezpečenie financovania iným spôsobom predstavuje pre Ukrajinu výraznú úľavu. Zelenskyj lídrom zdôraznil, že rozhodnutie je potrebné prijať do konca roka a že stabilnejšie financovanie by mohlo Ukrajine posilniť pozíciu pri rokovaniach o ukončení vojny.
(SITA,hb)
Odporúčané články
Predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) pri príležitosti Sviatku práce absolvoval nočnú pracovnú zmenu v pekárni v Bánovciach nad Bebravou. Počas noci sa oboznámil s fungovaním prevádzky a následne sa priamo zapojil do rozvozu pekárenských výrobkov v rámci Trenčianskeho kraja.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR plánuje zakázať činnosť takzvaných množiarní, v ktorých dochádza k rozmnožovaniu psov a mačiek s cieľom ich uvádzania na trh bez príslušných dokladov pôvodu. Príslušná novela zákona o veterinárnej starostlivosti by mala nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2027.
Prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini vyhlási referendum iniciované mimoparlamentnou stranou Demokrati na 4. júla. Hlasovanie bude obsahovať dve z troch pôvodne navrhovaných otázok, keďže požiadavku na skrátenie volebného obdobia parlamentu hlava štátu odmietla pre nesúlad s ústavou.
