Minister Kamenický predstavil tretí balík konsolidácie. Zmrazí dôchodky, zvýši odvody a zruší voľné dni

Doteraz vláda prijala dva balíky konsolidácie. Spolu to bolo 35 opatrení v hodnote 4,7 miliardy eur. Tretí balík, ktorý sa má uplatniť najmä v roku 2026, prináša ďalších 22 opatrení s plánovaným efektom 2,7 miliardy eur. Podľa Kamenického ide o kombináciu úspor na strane výdavkov a zvýšenia príjmov.

Najväčšie škrty majú priniesť samotné ministerstvá a úrady. Len na znížení prevádzkových nákladov sa očakáva úspora 1,3 miliardy eur. Má ísť o rušenie a zlučovanie úradov, obmedzenie nákupov nových služobných áut či interné opatrenia na šetrenie. Kamenický pritom potvrdil, že znižovanie mzdových výdavkov sa dotkne štátnej správy, avšak učitelia, lekári a zdravotné sestry majú byť z opatrení vyňatí. Policajti a hasiči by sa mali vyhnúť prepúšťaniu. „Každé ministerstvo bude musieť predložiť tabuľku s konkrétnymi úsporami,“ povedal minister.

Konsolidácia zasiahne aj samosprávy. Obce a mestá prídu o približne 110 miliónov eur a župy o ďalších 20 miliónov eur zo svojich podielových daní. Kamenický však poukázal, že aj po znížení budú mať obce k dispozícii približne 2,2 miliardy eur a vyššie územné celky 1,2 miliardy eur.

Vláda deklaruje, že sociálne štandardy sa výrazne neznížia. Zachované zostanú vlaky zadarmo, obedy zadarmo, znížené sadzby DPH na vybrané tovary, druhý dôchodkový pilier aj trináste dôchodky. Tie však budú v rokoch 2026 až 2028 zmrazené na úrovni 667,3 eura, teda v sume, ktorú poberatelia dostali v roku 2025. Štát tým ušetrí približne 34 miliónov eur.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Nezamestnanosť mladých prekračuje európsky priemer, východ Slovenska je najhorší

Okrem toho sa upravia podmienky vyplácania dávok v nezamestnanosti. Plná 50-percentná dávka bude vyplácaná len prvé tri mesiace, následne bude postupne klesať na 40 %, 30 % a 20 % do šiestich mesiacov. Zamestnávatelia budú tiež platiť zamestnancom PN-ku dlhšie, namiesto 10 dní až 14 dní.

Na strane príjmov štát cieli predovšetkým na lepšie zarábajúcich. Popri existujúcich sadzbách dane z príjmu fyzických osôb (19 % a 25 %) pribudne 30 % sadzba pre ročný príjem nad 60-tisíc eur a 35 % sadzba pre príjem nad 75-tisíc eur. Ústavní činitelia a poslanci budú dokonca platiť ešte o 10 percentuálnych bodov viac. Týmto krokom chce vláda vybrať 206 miliónov eur.

Ďalšie opatrenia sa týkajú firiem a spotrebiteľov. Obmedzí sa odpočet DPH pri autách využívaných aj na súkromné účely na 50 %, čo má priniesť 86 miliónov eur. Vyššia DPH vo výške 23 % bude platiť na vybrané potraviny so zvýšeným obsahom cukru a soli, napríklad na sladkosti, džemy či čipsy, s očakávaným výnosom 91 miliónov eur. Naopak, základné suroviny ako cukor, soľ, detská výživa, 100-percentné džúsy či jogurty zostanú nezmenené.

Dotknutý bude aj hazardný priemysel. Sadzby odvodov sa zvýšia pre online hry aj kamenné prevádzky. Diskutuje sa, či sa odvod v herniach a kasínach zvýši na 21 alebo až 30 %. Vláda plánuje zdanenie bankových poplatkov za vklady kartou do hazardných hier, čo má priniesť ďalších 12 miliónov eur.

Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) čakajú vyššie minimálne sociálne odvody. Majú vzrásť o 20 %, čo prinesie 102 miliónov eur. Noví podnikatelia budú mať odvodové prázdniny skrátené na šesť mesiacov namiesto doterajších dvanástich, čím štát získa 119 miliónov eur. Zvyšujú sa aj zdravotné odvody, a to o 1 % pre zamestnancov, samoplatiteľov aj SZČO, čo má priniesť 358 miliónov eur.

Štát chce zároveň využiť aj úpravu dní pracovného pokoja. Hoci sviatky sa nerušia, tri z nich – 17. november natrvalo a 6. január s 8. májom v roku 2026 – prestanú byť dňami pracovného pokoja. Zruší sa aj zákaz predaja počas sviatkov. Tento krok má priniesť približne 230 miliónov eur.

Vláda tiež zvýši daň z poistenia z 8 % na 10 %, čo sa dotkne neživotného poistenia a prinesie ďalších 36 miliónov eur. Opatrenia dopĺňa zavedenie licenčnej dane pre veľké firmy, úprava kolektívneho investovania či vyššie zdanenie hazardu.

Podľa ministra financií Slovensko potrebuje dlh stabilizovať a postupne znižovať na úroveň okolo 4,1 – 4,3 % HDP. „Nebude to jednoduché, ale ide o nevyhnutný krok, ak sa chceme vyhnúť scenáru, v ktorom Slovensko stratí dôveru investorov a možnosti financovať svoje fungovanie,“ dodal Kamenický.

(SITA,br)