Návrh rozpočtu ide do parlamentu. Stavia na šetrení, no dlh sa ďalej zväčšuje

Rozpočtová stratégia vlády počíta s postupným znižovaním deficitu pod hranicu 3 % HDP do roku 2028, čo by Slovensku umožnilo vystúpiť z procedúry nadmerného deficitu Európskej komisie. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) však upozorňuje, že ani nové opatrenia „nevedú k stabilizácii dlhu do konca volebného obdobia“ a vláda tak „neplní platnú sankciu dlhovej brzdy“. Očakávaný hrubý dlh Slovenska má v roku 2026 presiahnuť 90 miliárd eur, čo zodpovedá približne 64 % HDP.

Konsolidácia verejných financií má dosiahnuť objem 2,7 miliardy eur, z čoho polovicu má priniesť šetrenie na strane štátu. Zníženie výdavkov ministerstiev a úradov má priniesť úsporu 535 miliónov eur, pričom najviac by mali ušetriť rezorty dopravy (58 mil. eur), školstva a vnútra (po 50 mil. eur). Niektoré ministerstvá, ako napríklad obrana pod vedením Roberta Kaliňáka, však nebudú šetriť vôbec, keďže časť ich výdavkov sa má podľa vlády presmerovať do iných oblastí v rámci „projektov duálneho určenia“.

Škrty sa dotknú aj platov vo verejnej správe, kde nastane ich zmrazenie, s výnimkou školstva a zdravotníctva. „Ide len o symbolické opatrenie,“ priznal Kamenický, pričom samotné zmrazenie platov by malo priniesť úsporu približne 160 miliónov eur. Znižovanie výdavkov na tovary, služby, kapitálové projekty a prevádzkové náklady má znížiť rozpočtovú záťaž o ďalších 375 miliónov eur.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Zadlženosť Slovákov neklesá, v septembri zbankrotovalo vyše 900 ľudí

Do konsolidačného balíčka sa zaradili aj opatrenia, ktoré síce nie sú klasickým šetrením, no majú priniesť dodatočné zdroje. Medzi ne patrí predĺženie obdobia, počas ktorého firmy hradia práceneschopnosť zamestnancov, z desiatich na štrnásť dní, či obmedzenie príspevkov do druhého piliera pre rodičov na materskej a rodičovskej dovolenke. Ministerstvo práce Erika Tomáša (Hlas-SD) zasa pokračuje v prísnejších kontrolách PN-iek, ktoré majú priniesť ďalšie úspory. Celkovo by tieto opatrenia mali priniesť približne 152 miliónov eur.

Na šetrení sa majú podieľať aj samosprávy. Očakáva sa od nich úspora 130 miliónov eur. Vláda zároveň plánuje zachovať viaceré sociálne opatrenia, ako 13. dôchodky, znížené sadzby DPH na základné potraviny, lieky, knihy, ubytovanie či gastronómiu, ako aj energopomoc pre domácnosti. Práve táto položka má však byť financovaná z eurofondov vo výške 420 miliónov eur, čo je podľa odborníkov problematické. Európska komisia totiž pripomenula, že „použiť európske prostriedky na kúrenie je neprípustné“, takže financovanie bude musieť byť riešené nepriamo, uvoľnením zdrojov zo štátneho rozpočtu cez iné projekty.

Z hľadiska makroekonomických predpokladov počíta rezort financií s rastom HDP o 1,3 % v roku 2026, čo je mierne zlepšenie oproti tomuto roku. K rastu má prispieť čerpanie európskych zdrojov z Plánu obnovy a odolnosti. Nezamestnanosť by mala dosiahnuť 5,6 %, pričom trh práce má naďalej trpieť nedostatkom pracovnej sily. „Dopyt po práci sa mierne oslabí, no zostane vysoký a bude tlačiť na rast miezd,“ uvádza ministerstvo financií v rozpočtových projekciách. Inflácia sa má pohybovať okolo 4,4 %, pričom pri úspešnom vyplatení energopomoci by mohla klesnúť k trom percentám.

Premiér Robert Fico (Smer-SD) po rokovaní vlády oznámil, že nový návrh štátneho rozpočtu podľa neho zabezpečí stabilitu verejných financií pre nasledujúcu vládu. Tvrdí, že kabinet pripravil rozpočet zodpovedne a odmietol prirovnania k francúzskemu modelu, kde deficit verejných financií presahuje únosné hranice. „Nedali sme to na Francúzov,“ vyhlásil predseda vlády po zasadnutí kabinetu.

Fico pripomenul, že jeho vláda po nástupe do funkcie zdedila rozpočtový deficit na úrovni 6,5 percenta HDP, čo podľa neho neodzrkadľovalo reálny stav verejných financií. Tento údaj označil za nadhodnotený a pripísal ho odhadu, ktorý do Bruselu zaslal ešte úradnícky kabinet pod vedením Ľudovíta Ódora. Aktuálny návrh rozpočtu počíta so znížením schodku na 4,1 percenta hrubého domáceho produktu, pričom tohtoročné hospodárenie štátu by sa malo pohybovať okolo piatich percent.

Rozpočet tak stojí na priesečníku medzi snahou o ozdravenie a politickou realitou sociálneho štátu. Kamenického rezort tvrdí, že návrh „plne reflektuje ciele vlády v oblasti ochrany najzraniteľnejších skupín“, no odborníci pripomínajú, že šetrenie zostáva len polovičné. Ako poznamenala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, vláda „dosahuje historicky najvyššie príjmy v pomere k HDP, no bez zásadného zlepšenia štruktúry výdavkov“.

(SITA,br)