Nemecká armáda má opäť patriť medzi najsilnejšie v Európe
Nemecká Spolková rada, ktorá slúži ako horná komora nemeckého parlamentu, v piatok schválila masívny balík výdavkov zameraný na posilnenie nemeckej armády a modernizáciu infraštruktúry.
Balík, ktorý mení nemeckú ústavne zakotvenú dlhovú brzdu, potreboval na schválenie dvojtretinovú väčšinu. Podporilo ho 53 zo 69 členov Spolkovej rady. Autorom návrhu týchto výdavkov je stredopravicová aliancia CDU/CSU pravdepodobne budúceho kancelára Friedricha Merza, ktorá po februárových voľbách rokuje o vládnej koalícii so sociálnymi demokratmi (SPD).
Dvorenie amerického prezidenta Donalda Trumpa Moskve v súvislosti s vojnou na Ukrajine presvedčilo mnohých nemeckých politikov o naliehavej potrebe investovať do obrany Nemecka, aby sa stalo nezávislejším od Washingtonu. Bavorský krajinský premiér Markus Söder, ktorý vedie CSU, v Spolkovej rade povedal: „Musíme urobiť všetko pre to, aby sa Nemecko opäť stalo jednou z „najsilnejších armád v Európe a mohlo sa chrániť“.
Zdroj:(SITA,ab)
Odporúčané články
Na konferencii o slovenskom zdravotníctve zazneli výzvy na zásadné reformy aj potrebu širšej politickej dohody. Podujatie s názvom Zdravé nemocnice – silné zdravotníctvo vo štvrtok otvoril minister zdravotníctva Kamil Šaško v bratislavskom hoteli Bôrik za účasti najvyšších ústavných činiteľov. Diskusia sa sústredila najmä na budúcnosť nemocníc, ich financovanie a stabilitu celého systému.
Hnutie Progresívne Slovensko (PS) iniciuje diskusiu o spájaní opozičných politických subjektov. Predseda hnutia Michal Šimečka deklaroval pripravenosť PS pôsobiť ako zastrešujúca platforma pre strany, ktorých podpora sa v prieskumoch pohybuje na úrovni piatich až siedmich percent a hrozí im neúčasť v parlamente. Inšpiráciou pre tento postup má byť nedávny úspech opozičných síl v Maďarsku.
Prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini vyhlási referendum iniciované mimoparlamentnou stranou Demokrati na 4. júla. Hlasovanie bude obsahovať dve z troch pôvodne navrhovaných otázok, keďže požiadavku na skrátenie volebného obdobia parlamentu hlava štátu odmietla pre nesúlad s ústavou.
