Prezident chce zaviesť stav ohrozenia, potrebná by bola ústavná zmena
Prezident SR Peter Pellegrini navrhuje legislatívne zaviesť nový bezpečnostný mechanizmus – takzvaný stav ohrozenia. Ten by umožnil vláde využiť kapacity Ozbrojených síl Slovenskej republiky aj v období mieru, ak by krajina čelila vážnej bezpečnostnej hrozbe. Podľa prezidenta by si takýto krok vyžadoval zmenu schválenej ústavy Slovenskej republiky, a teda aj širšiu politickú dohodu naprieč politickým spektrom.
Prezident o tejto téme rokoval s ministrom obrany Robertom Kaliňákom a náčelníkom Generálneho štábu Danielom Zmekom. Po stretnutí uviedol, že Slovensko by malo mať medzičas medzi mierom a vyhlásením vojny aj ďalší právny rámec, ktorý by štátu umožnil efektívnejšie reagovať na bezpečnostné hrozby. Podľa jeho názoru by išlo o nástroj, ktorý by vláde a ozbrojeným silám umožnil zasiahnuť napríklad pri hrozbe teroristického útoku alebo ohrození strategickej infraštruktúry.
Podľa noviny.sk Pellegrini zároveň naznačil, že takáto legislatíva by nemala pripravovať krajinu na vojnový konflikt, ale skôr na situácie, ktoré predstavujú vážne riziko pre bezpečnosť štátu. Ako príklad uviedol možné útoky na strategické objekty, medzi ktoré patria napríklad jadrové elektrárne, alebo situácie spojené s bezpečnostnými hrozbami po skončení vojny na Ukrajine.
Podľa predstavy hlavy štátu by o vyhlásení stavu ohrozenia najprv rokovala Bezpečnostná rada štátu a následne by vláda rozhodla o jeho zavedení v potrebnom rozsahu. Minister obrany Kaliňák upozornil, že v súčasnosti by prípadný zásah ozbrojených síl proti podobnej hrozbe bez vyhláseného vojnového stavu mohol byť v rozpore so zákonom. Zároveň zdôraznil, že takýto mechanizmus by nemal zásadne obmedzovať práva občanov, ale mal by štátu umožniť rýchlejšie reagovať na vznikajúce riziká.
Prezident zároveň plánuje zvolať okrúhly stôl odborníkov, na ktorom by sa o návrhu diskutovalo aj s predstaviteľmi politických strán.
Opozičná strana Sloboda a Solidarita návrh kritizuje. Poslanec Juraj Krúpa uviedol, že ide podľa jeho názoru o nebezpečný experiment vlády, ktorý môže slúžiť na vyvolávanie strachu v spoločnosti. Podľa neho Slovensko už dnes disponuje legislatívnymi nástrojmi na riešenie bezpečnostných hrozieb, napríklad prostredníctvom asistenčných služieb ozbrojených síl.
Krúpa zároveň upozornil, že zavedenie stavu ohrozenia by podľa opozície mohlo posilniť právomoci vlády na úkor parlamentu. Podľa jeho názoru by to v praxi mohlo viesť k situáciám, keď by vláda prijímala rôzne opatrenia bez dostatočnej kontroly.
Odporúčané články
Európsky parlament (EP) v stredu (20. mája) na zasadnutí v Štrasburgu prijal rezolúciu týkajúcu sa stavu právneho štátu a podozrení zo zneužívania európskych prostriedkov na Slovensku. Za dokument, ktorý síce nie je právne záväzný, no nesie silný politický odkaz, zahlasovalo 347 europoslancov, 165 bolo proti a 25 sa zdržalo hlasovania. Európska komisia je v nej vyzývaná na rázne kroky k ochrane európskych hodnôt a peňazí daňových poplatníkov.
Dňa 15. mája uplynuli presne dva roky od atentátu na predsedu vlády SR Roberta Fica (Smer-SD). Premiér si toto výročie pripomenul návratom na miesto činu do Handlovej, kde za prísnych bezpečnostných opatrení absolvoval tlačovú konferenciu a stretnutie so študentmi. K výročiu incidentu sa vyjadrili aj predstavitelia opozície a Slovenská informačná služba (SIS).
