Rozdiel volebných preferencií PS a Smeru je na úrovni štatistickej odchýlky
Rozdiel volebných preferencií medzi Progresívnym Slovenskom (PS) a stranou Smer je v najnovšom prieskume minimálny. Ak by sa voľby do parlamentu konali v druhej polovici februára, prvá priečka aj naďalej patrí hnutiu PS, ktoré by volilo 18,8 percenta voličov.
Vyplynulo to z prieskumu agentúry Ipsos pre Denník N. Progresívci si tak oproti minulému mesiacu pohoršili takmer o dva percentuálne body. Smer v najnovšom prieskume získal 18,4 percenta. PS a Smer sa však nachádzajú v rozostupe štatistickej chyby. Zvíťaziť by tak v reálnych voľbách mohla ktorákoľvek zo týchto strán. Agentúra robila prieskum od 16. do 20. februára na vzorke 1 037 respondentov.
Na treťom mieste s výraznejším odstupom skončilo hnutie Republika, ktoré by volilo 11,7 percenta voličov. Za Republikou nasleduje Hnutie Slovensko s podporou 8,8 percenta opýtaných a strana Sloboda a Solidarita (SaS), ktorú by volilo 8,4 percenta oslovených voličov. Do parlamentu by sa ďalej dostala aj koaličná strana Hlas-SD, ktorá by získala 7,4 percenta hlasov. O jedno celé percento si oproti januáru polepšili Demokrati a do parlamentu by ich poslalo 6,2 percenta respondentov. Rovnako by sa do Národnej rady SR dostalo aj Kresťanskodemokratické hnutie s podporou šiestich percent hlasov voličov. Pred bránami parlamentu by zostala Maďarská aliancia (4,7 %), koaličná Slovenská národná strana (2,8 %), Sme rodina (2,5 %) a tiež Právo na Pravdu (1,3 %).
Do parlamentu by sa tak dokopy dostalo osem strán. PS by získalo 33 kresiel, Smer-SD 32, Republika 21, Hnutie Slovensko a SaS by získali zhodne po 15 mandátov, Hlas-SD by obsadil 13 kresiel, Demokrati 11 a kresťanskí demokrati by ich získali desať. Keby sa voľby konali v druhej polovici februára, tak by strany súčasnej vládnej koalície už nedokázali zostaviť väčšinu, a to ani s pomocou hnutia Republika. Opozičným stranám by sa to podarilo, ale len s pomocou Hnutia Slovensko.
(SITA,kv)
Odporúčané články
Polícia začala preverovať trestné oznámenie na premiéra Roberta Fica, ktoré pred mesiacom podal predseda opozičnej strany SaS Branislav Gröhling. Oznámenie sa týka podozrení zo závažných trestných činov vrátane vlastizrady a podľa predkladateľa ho podporilo približne 13-tisíc občanov.
Vládna koalícia rieši otázku možného zmrazenia platov a paušálnych náhrad členov vlády. Kým zástupcovia strany Hlas-SD presadzujú tento krok ako prejav solidarity s verejnosťou v čase konsolidácie, minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer-SD) pred takýmto postupom varuje.
Strana Hlas-SD očakáva, že predseda vlády Robert Fico zaradí na rokovanie vládneho kabinetu návrh na zmrazenie platov a paušálnych náhrad ministrov. Na utorkovej tlačovej konferencii to uviedol predseda poslaneckého klubu Hlas-SD Róbert Puci, pričom poukázal na skutočnosť, že poslanci Národnej rady SR si svoje mzdy už zmrazili.
