Dnes si pripomíname oslobodenie Osvienčimu. Asi 20 preživších položí vence k Múru smrti

Nacisti zavraždili asi 70-tisíc Židov zo Slovenska

Práve v tento januárový deň bol v roku 1945 oslobodený nacistický koncentračný a vyhladzovací tábor v Osvienčime. Počas vojny nacisti zavraždili aj asi 70-tisíc Židov zo Slovenska, väčšinu v nacistických vyhladzovacích táboroch alebo na tzv. pochodoch smrti, teda pri násilnej evakuácii táborov krátko pred koncom vojny. Počas druhej svetovej vojny bolo systematicky zadržaných a zlikvidovaných šesť miliónov Židov. Nacisti vraždili aj Sintov a Rómov, politických väzňov, homosexuálov, ľudí s postihnutím, Svedkov Jehovových či sovietskych vojnových zajatcov. V koncentračnom tábore Osvienčim zahynuli aj desaťtisíce ľudí zo Slovenska. Slovenská vláda za deportáciu každého Žida zaplatila 500 ríšskych mariek, ako to požadovalo Nemecko.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ: Má už vyše 40 rokov, no stále ju voláme nová. Nemocnica oslavuje výročie (FOTO)

V prvej etape deportácií v roku 1942 zo Slovenska do Osvienčimu odišlo 19 transportov s vyše 19-tisíc ľuďmi, z ktorých prežilo približne 600. Ďalších 38 transportov smerovalo ďalej na východ – do Majdanku, Opole, Belzecu a Sobiboru, v ktorom zahynulo najviac Židov z vtedajšej vojnovej SR. Počas druhej etapy deportácií, na jeseň 1944, resp. na jar 1945, bolo spolu deportovaných asi 13-tisíc osôb. Konkrétne od konca septembra do polovice novembra 1944 skončilo päť transportov s asi 6 000 ľuďmi v Osvienčime.

Ďalšie transporty zo Slovenska už smerovali do Terezína, respektíve do táborov na území tretej ríše. Počas vojny zahynulo počas holokaustu spolu približne 70-tisíc Židov z územia vtedajšej Slovenskej republiky. Ďalších asi 35-tisíc zavraždených Židov bolo transportovaných z južných území Slovenska, ktoré po I. Viedenskej arbitráži anektovalo horthyovské Maďarsko. Pravdepodobne 1 200 až 1 300 Židov zavraždili nacistické jednotky na Slovensku, keď okupovali slovenské územie na prelome rokov 1944 a 1945.

Galéria

+ 5

Ani po rokoch neprišlo poučenie, tvrdí Valášek

Slovensko si obete holokaustu pripomína aj 25. marca a 9. septembra. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky schválili 31. októbra 2001 zákon, ktorým stanovili 9. september ako spomienku na obete holokaustu a výzvu k zápasu proti všetkým prejavom rasizmu, neznášanlivosti, xenofóbie a akejkoľvek forme útlaku a diskriminácie. Transport prvých tisíc židovských žien vypravili 25. marca 1942 z Popradu, posledný transport vyviezol celé rodiny 20. októbra v tom istom roku. K tragickému výročiu prvého transportu sa v mieste jeho vypravenia, v Poprade, každoročne konajú pietne podujatia.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ: Košičania môžu získať zľavu na daň. Splniť však musia niekoľko podmienok

Je smutné, že ani po toľkých rokoch neprišlo poučenie a dodnes trpia vo vojne nevinní, uviedol poslanec Tomáš Valášek (PS) pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu. „Tento deň je príležitosťou, aby sme si znovu pripomenuli našu historickú povinnosť prispieť k tomu, aby sa nič podobné už neopakovalo,” vyhlásil Valášek. Poslanec dodal, že tento deň nie je len spomienkou na nepredstaviteľné utrpenie židovského národa, ale je aj pripomienkou toho, ako to môže skončiť, keď ľudia prepadnú násilným ideológiám, ktoré spochybňujú rovnosť ľudí.

Asi 20 preživších si pripomenie osolobedie pri Múre smrti

Niekoľkí preživší z nacistických táborov smrti si v sobotu (27. 1.) na juhu Poľska pripomenú 79. výročie oslobodenia koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau počas druhej svetovej vojny. Asi 20 preživších z rôznych táborov zriadených nacistickým Nemeckom po celej Európe položí vence k Múru smrti v Auschwitzi a zúčastnia sa na modlitbách pri pamätníku v Birkenau. Nacisti zabili v Auschwitzi 1,1 milióna ľudí, prevažne Židov, no i Poliakov, Rómov a ďalších, a tábor je dodnes silnou pripomienkou toho, ako nenávisť a ľahostajnosť viedli k holokaustu.

Zdroj: SITA (mt, kv, hb)