Katolíci si počas Veľkonočnej nedele pripomínajú najväčší kresťanský zázrak
Na Veľkonočnú nedeľu si katolíci pripomínajú zmŕtvychvstanie Ježiša Krista – najväčší Kristov zázrak a základnú pravdu kresťanskej viery. Je to víťazné zavŕšenie Kristovho vykupiteľského diela. Jeho duša sa opäť spojila s osláveným telom, na ktorom síce ostali rany ukrižovania, ale inak nepodliehalo obmedzeniam času a priestoru.
Veľkonočný pondelok sa zvykne nazývať aj Pondelkom Baránka na pamiatku toho, čo sa udialo prvého dňa po sobote. Vtedy totiž anjel dodával odvahu ženám, ktoré na úsvite pribehli k hrobu a boli vydesené a znepokojené, keď ho našli prázdny. „Neľakajte sa!“ povedal im. „Vstal z mŕtvych. Niet ho tu.“ A dodal: „Ale choďte a povedzte (to) jeho učeníkom.“
Posledný sviatočný deň Veľkej noci je známy aj šibačkou a oblievaním dievčat.
Veľkonočné obdobie – obdobie veľkonočnej slávnosti – trvá 50 dní. Začína sa Veľkonočnou vigíliou a končí sa večer na sviatok Zoslania Ducha Svätého (Turíce), ktorý tento rok pripadá na 4. júna. Toto obdobie sa slávi v radosti a plesaní ako jeden sviatočný deň, ako jedna „veľká nedeľa“. Predovšetkým v týchto dňoch sa spieva radostné Aleluja.
Zdroj: SITA (mt)
Odporúčané články
Výstavba kľúčovej dopravnej infraštruktúry pre priemyselný park Valaliky vstupuje do realizácie.
Dnes uplynul rok od požiaru, ktorý 7. marca 2024 krátko po polnoci vypukol v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura (UNLP) v Košiciach.
Od 11. do 14. marca 2025 sa na 689 stredných školách uskutočnia písomné maturity. Vyše 41-tisíc maturantov si overí svoje schopnosti zo slovenského jazyka a literatúry, cudzieho jazyka, matematiky a v prípade žiakov maďarskej a ukrajinskej národnosti aj ich materinského jazyka. Z celkového počtu maturantov je približne 2 700 žiakov so zdravotným znevýhodnením.
