Na jedinú spomienku spätú s HOLOKAUSTOM si spomenul vďaka hypnóze (ROZHOVOR)

Ivan Kamenský mal vtedy iba 8 mesiacov

Domov z neho sa už nevrátila ani Jolana Friedmannová, ktorú odvliekli z obce Lubeník na Gemeri a 25. marca 1942 bola súčasťou prvého transportu Židov z Popradu do Osvienčimu. Mala vtedy 22 rokov. Jej synovec Ivan Kamenský, syn jej sestry, si obdobie protižidovských opatrení a prenasledovania nepamätá. Narodil sa koncom augusta v roku 1941. Prežil v úkrytoch, rovnako ako jeho rodičia. Viac ako päťdesiat členov jeho rodiny také šťastie nemalo a bolo zavraždených v koncentračných táboroch.

Vládne nariadenie, ktoré obsahovalo súbor protižidovských predpisov, takzvaný Židovský kódex, bolo vydané 9. septembra 1941. O pár mesiacov sa začalo s deportáciami do koncentračných táborov. Rodina odišla do dediny Chyžné (okr. Revúca), kde ju ukryl gazda Gregor. Podľa pamätníka išlo o pravú ruku predsedu Demokratickej strany Martina Kvetka za prvej republiky.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ: Dnes si pripomíname oslobodenie Osvienčimu. Asi 20 preživších položí vence k Múru smrti

„Mal som vtedy osem mesiacov. Podmienky v pivnici, kde sme sa ukrývali, boli len také, aké sa podarilo vytvoriť. Mamka stratila mlieko a nebola perspektíva, aby som to tam vydržal,“ opísal v rozhovore pre agentúru SITA Kamenský. Pomohol im evanjelický farár Mačuha, malé dieťa zobral z úkrytu preč. „Mamka s tým zo začiatku veľmi nesúhlasila, ale otec ju presvedčil, že je to jediná šanca, ako ostať pri živote. Rodičia však z dôvodu bezpečnosti nevedeli, kam presne idem. Mačuha nechcel, aby to vyzradili v prípade, že ich nájde gestapo. Paradox je, že ani ja neviem, kde som bol, pretože tento kňaz sa v 1945 po vojne zabil na motorke,“ poznamenal Kamenský.

Oslobodenie ich zastihlo v januári 1945

Ivanovmu otcovi sa napokon podarilo získať výnimku a nemusel sa schovávať, vybavila mu ju manželka zubára v Revúcej, Nemka. Spolu s manželkou a synom tak žili v Lubeníku, kde pracoval ako zubár. Po tom, ako sa mu miestny veliteľ gardy vyhrážal, že ho udá ako bývalého komunistu, sa presťahovali do Slavošoviec (okr. Rožňava). Podľa Kamenského išlo o odbojovú obec. Po potlačení Slovenského národného povstania sa tak rodina spolu s partizánmi a ďalšou rodinou presunula do evakuačného krytu hlboko v lese a po jeho vyzradení v decembri 1944 do provizórnej chaty. Ešte v tom mesiaci ich gestapo zatklo a zobralo ich do Dobšinej a odtiaľ do Kežmarku.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ: Vo Vysokých Tatrách padla ROZSIAHLA lavína! Zasiahnuté mali byť tri osoby (FOTO)

„Naším šťastím bolo, že nestihli transport, ktorý odišiel pred našim príchodom,“ skonštatoval pamätník. Práve tam ich v januári 1945 zastihlo oslobodenie. „Takto sme sa zachránili. V tom čase som mal desať kíl, nevedel som chodiť. Tých strát v našej rodine v dôsledku holokaustu bolo veľmi veľa. Len v mamkinej rodine išlo o šesť súrodencov a oboch rodičov, mnoho sesterníc, bratrancov a malých detí,“ zbilancoval Kamenský.

Na udalosti si spomenul vďaka hypnóze

Kým mama Ivana Kamenského o prežitých udalostiach počas života nehovorila vôbec, otec áno, no iba so známymi. Ich syn si nič z toho nepamätal. S jedinou spomienkou mu v roku 1993 pomohol hypnoterapeutický tréning. „Tréner má v rámci hypnózy viedol rokmi späť. Ukázalo sa, že vo veku asi 3,5 roka som produkoval ten strach, ktorý som mal z Nemcov a vlčiakov väčších než ja,“ vysvetlil. Išlo konkrétne o spomienku na zatknutie gestapom po odhalení ich úkrytu v 1944.

O niekoľko desaťročí neskôr začal Ivan Kamenský sám pracovať v oblasti psychológie, po roku 1990 sa venoval besedám so študentmi a problematike holokaustu, zbieral spomienky preživších pre režiséra Stevena Spielberga a neskôr s nimi viedol terapeutickú skupinu.

Zdroj: SITA (fa)