Prezidentka podpísala novelu Trestného zákona, podá návrh na Ústavný súd SR
Prezidentka Zuzana Čaputová podpísala novelu Trestného zákona a podá návrh na Ústavný súd SR na preskúmanie tejto novely a zároveň podáva návrh na pozastavenie účinnosti, kým súd o jej návrhu nerozhodne. Oznámila to dnes (16. 2.) v Prezidentskom paláci.
Prezidentka má k schválenej novele mnohé výhrady. „Som presvedčená, že tento spor medzi vládnou koalíciou na jednej strane a opozíciou, mnohými odborníkmi a mnou ako prezidentkou republiky na druhej strane, už treba rozseknúť. A jediný, kto o tom môže kvalifikovane rozhodnúť, je Ústavný súd SR,“ uviedla.
Novelu skritizovala aj Európska prokuratúra
Rozsiahlu novelu Trestného zákona schválili poslanci Smer-SD, Hlasu-SD a SNS v skrátenom legislatívnom konaní 8. februára. Novela ruší Úrad špeciálnej prokuratúry, znižuje tresty za korupciu a ekonomickú trestnú činnosť a skracuje premlčacie doby pri viacerých trestných činoch vrátane znásilnenia.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ: FICOV LIST pre prezidentku: Po podpísaní novely Trestného zákona má pre Čaputovú konkrétny NÁVRH
Ministerstvo spravodlivosti zmeny odôvodnilo humanizáciou trestov a uprednostnením využívania alternatívnych trestov po vzore ďalších európskych krajín. Opozičné strany nazvali novelu Trestného zákona „promafiánskym balíčkom“ a tvrdia, že jej hlavným cieľom je zabezpečiť beztrestnosť pre predstaviteľov vládnej koalície a im blízkych ľudí, keďže zmeny sa dotknú vyše 140 osôb obvinených v najznámejších kauzách. Hovoria o rozklade právneho štátu a zorganizovali niekoľko veľkých protestných zhromaždení na námestiach slovenských miest. Novelu skritizovala aj Európska prokuratúra.
Zdroj: SITA (ma)
Odporúčané články
Predsedom Národnej rady SR sa stal nominant strany Hlas-SD Richard Raši, ktorého do funkcie zvolili poslanci v tajnom hlasovaní. Získal 79 hlasov poslancov.
Predseda vlády Robert Fico včera telefonoval s prezidentom Srbska Aleksandarom Vučičom a prejavil mu plnú podporu ako legitímnemu predstaviteľovi Srbska.
Bezpečnostní analytici a politickí predstavitelia varujú pred rastúcim rizikom, že Rusko môže rozšíriť svoje vojenské operácie aj mimo Ukrajiny. Viaceré zdroje naznačujú, že situácia by sa mohla dramaticky zhoršiť už na jeseň 2025, pričom najväčšie obavy vyvoláva možný pád Kyjeva.
