Košickí poslanci diskutovali o znížení počtu mestských častí
Mestskí poslanci v Košiciach diskutovali o racionalizácii počtu mestských častí (MČ) v Košiciach. Na rokovaní mestského zastupiteľstva bolo predstavených celkovo šesť modelov usporiadania samosprávy v druhom najväčšom meste na Slovensku.
Dosiaľ boli známe najmä modely Košického klubu z mestského zastupiteľstva, starostu MČ Sever Františka Ténaia a model poslancov Národnej rady SR Igora Šimka (Hlas-SD) a Andreja Sitkára (Smer-SD, je tiež poslancom v košickom mestskom zastupiteľstve). Nové modely priniesli na rokovanie starosta MČ Ťahanovce-obec Ján Nigut, starostka sídliska Nad Jazerom a mestská poslankyňa Lenka Kovačevičová, a tiež poslanec zastupiteľstva Jozef Karabin. Celkovo bolo odprezentovaných šesť návrhov na optimalizáciu počtu mestských častí, nasledovala niekoľkohodinová diskusia v pléne.
Šimkov a Sitkárov model počíta so vznikom šiestich MČ. Tie by kopírovali súčasné okresy Košice I až Košice IV, samostatnými MČ by mali ostať Staré mesto a Luník IX. Model operuje s úsporou okolo osem miliónov eur. Pôvodné mestské časti by ostali miestnymi časťami, čím by sa podľa Šimka, ktorý model prestavil, vyriešil problém identity. Počítajú napríklad aj s pridaním mestských poslancov, aby všetci občania mali svojho zástupcu. Prizval tiež Košičanov k podpisu petície, ktorá beží na webe, podpisy zbierajú aj v košických uliciach. Svoj návrh opäť predstavil aj Košický klub, vystúpili poslanci Marcel Vrchola a Dominik Babušík. Návrh počíta s 12 MČ, klub ho podal do podateľne mesta ešte v polovici marca. Ako neskôr upozornil predseda Košického klubu Ladislav Lörinc, ide o jediný návrh, ktorý bol do podateľne doručený a plynie lehota na jeho prejednanie komisiami a ďalšími zložkami, do zastupiteľstva by sa mohol dostať v júni. Finančná analýza je podľa poslancov predmetom ďalšieho riešenia a závisí od viacerých faktorov, napríklad konečného počtu poslancov a úradovní. Vzniknúť majú nové celky na základe katastrálnych území, podľa Babušíkových slov nejde o zlučovanie malých a veľkých mestských častí. Zdôraznil tiež potrebu stanoviť prerozdelenie kompetencií medzi mesto a MČ. Posledný spomedzi známych modelov, ktorý zaznel počas rokovania zastupiteľstva, bol model starostu a mestského poslanca Ténaia, ktorý by chcel MČ zrušiť úplne. Ako uviedol, cieľom je centralizácia mesta, súčasné usporiadanie je podľa neho neefektívne a administratívne náročné. Najväčšie úspory by sa podľa jeho modelu dali nájsť v zrušení redundantných personálnych kapacít, celková úspora, pri konzervatívnom výpočte, by mohla byť čosi vyše 17,2 milióna eur.
Nový model predstavil starosta MČ Ťahanovce-obec Ján Nigut. Návrh hovorí o 12+1 MČ. Podľa jeho slov vychádza z historických súvislostí. Navrhuje dvanásť MČ, konkrétne Staré mesto, Myslavu, Barcu, Šebastovce, Vyšné Opátske, Šacu, Krásnu, Poľov, Kavečany, Košická Nová Ves, a tiež Pereš spolu Lorinčíkom a Ťahanovce s Džungľou. Plus jeden v tomto prípade predstavuje mesto Košice, ktoré by malo svoje úradovne na sídliskách. Zmeny Nigut zdôvodnil efektivitou výkonu samosprávy, malé MČ podľa neho tiež pociťujú nedostatok investícií. Diskusia by podľa neho mala pokračovať s občanmi. Kovačevičová predniesla ideu štyroch MČ, centralizáciu nepovažuje za najšťastnejšie riešenie. Štyri mestské obvody, by mali vychádzať z historického usporiadania mesta, teda Sever, Juh, Východ a Západ, respektíve okresy Košice I až IV. Občania by sa podľa nej vedeli s takýmto modelom stotožniť. Zachovaný by bol princíp subsidiarity, zmenil by sa ale model financovania, po novom by to mal byť finančný mix. „Potrebujeme si odpovedať na to, čo vlastne očakávame od reformy samosprávy,” uviedla, v tomto smere zdôraznila potrebu analýzy. Predpokladá výrazné finančné úspory na personálnych kapacitách. Posledný predstavený návrh pochádzal od poslanca Karabina hovoril o spojení MČ Pereš a Lorinčík. „Pokiaľ nemáme analýzu, zlúčme to, čo je logické a správne zlúčiť,” uviedol. MČ by tak bolo 21. Karabin svoj návrh predložil aj na hlasovanie, poslanci ho neschválili.
Primátor Jaroslav Polaček (nezávislý) pripomenul schválenú analýzu, ktorá by mala ukázať najvhodnejší model fungovania MČ. Tú mala dodať skupina dodávateľov zložená z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Ekonomickej univerzity v Bratislave. Celková cena je necelých 180-tisíc eur s DPH. Dodávatelia by analýzu mali dodať do piatich mesiacov.
Poslanci sa napokon uzniesli na tom, že berú na vedomie návrhy a riešenia na zmenu počtu MČ, ktoré boli počas rokovania zastupiteľstva predstavené. Schválený návrh poslanca Michala Krcha tiež ráta s tým, že dané návrhy prerokujú odborné komisie mesta, Rada starostov i Mestská rada. „Musíme sa pozerať do budúcnosti, ako majú Košice fungovať. Nech fungujú efektívne, či to budú štyri, osem, desať, dvanásť, dvadsať alebo dvadsaťdva (MČ), my to nevieme momentálne rozhodnúť. Teraz bol priestor prijať tie návrhy a potrebujeme o nich diskutovať,” vyjadril sa pre médiá. Rovnako vyjadril presvedčenie, že o budúcnosti Košíc by sa malo rozhodnúť v Košiciach, nie v Bratislave, v Národnej rade SR. Považuje za potrebné aj počkať na výsledky schválenej analýzy.
Zdroj:(SITA,kl)
Odporúčané články
V noci z pondelka na utorok, 13. mája 2025, zasiahli obyvateľov Kežmarskej ulice plamene a dym. Podľa informácií z miesta udalosti podpálil zatiaľ neznámy páchateľ jedno z novovybudovaných kontajnerovísk v tejto mestskej časti. Objekt kompletne zhorel – vrátane modernej konštrukcie a zelenej strechy.
V súvislosti s jarným upratovaním a ekologickým nakladaním s odpadmi sa mesto Košice so spoločnosťou Kosit dohodlo na rozšírení otváracích hodín zberných dvorov od 1. do 30. mája. Všetkých šesť zberných dvorov na uliciach Jarmočná, Pri bitúnku, Magnezitárska, Popradská, Napájadlá a Železiarenská, bude počas mája otvorených aj v nedeľu, v čase od 8.00 do 16.00. hod.
Na Námestí osloboditeľov v Košiciach prebieha zber podpisov pod petíciu s názvom „Za pamätník“. Iniciátori žiadajú ponechanie názvu námestia, zachovanie Pamätníka sovietskej armády v jeho súčasnej podobe a zavedenie čestnej stráže počas pamätných dní. Petícia prebieha len osobne, na verejných miestach v meste, a nie je dostupná online. Organizuje ju Inštitút sociálnych práv.
