Tatranský ľadový dóm ohlásil záverečnú. S prípravami na ďalšiu sezónu nezaháľajú
Hoci Tatranský ľadový dóm na Hrebienku vo Vysokých Tatrách len pred pár dňami ukončil svoju sezónu, prípravy na nasledujúci ročník už dávno odštartovali. Debaty o téme ďalšej podoby ľadového dómu začali podľa obchodného a marketingového manažéra horského strediska Vysoké Tatry Lukáša Brodanského už v polovici minulého roka. Ako vysvetlil pre agentúru SITA, príprava každého ročníka je mimoriadne náročný proces, ľad na stavbu musia objednávať už v zimných mesiacoch, takmer s ročným predstihom.
![Tatranský ľadový dóm ohlásil záverečnú. S prípravami na ďalšiu sezónu nezaháľajú](https://slovenskodnes.sk/wp-content/uploads/sites/4/2024/04/csm_c_Marek_Hajkovsky_foto_Ladovy_dom_2023_11_762e753835.jpg)
Tatranský ľadový dóm má za sebou jedenásť ročníkov, organizačný tím už má postup jeho prípravy overený. „Ľad objednávame v januári a vo februári, pretože ak sa vyrába v zimných podmienkach, jeho výroba je efektívnejšia. Výroba jednej kocky totiž trvá v zimných podmienkach tri dni, v letných až päť dní,“ opísal Brodanský. V lete ho preskladujú, aby ho potom následne počas jesene mohli použiť na výstavbu. Využijú pri nej zvyčajne 1 800 blokov ľadu, čo je viac ako dvesto ton.
Otvorením Tatranského ľadového dómu v novembri sa v Tatrách každoročne oficiálne začína zimná sezóna. Vždy po skončení sa celá konštrukcia dómu demontuje, vypne klimatizácia a odstráni stan, ktorý toto dielo chránil. „Ľadová stavba sa postupne roztopí do voľnej prírody. Ľad je vyrobený z pitnej vody, nie sú tam žiadne prímesy, preto sa nie je čoho obávať,“ poznamenal Brodanský.
Spomienka na kráľovnú
Stavba z ľadu pripomínala v tomto roku londýnske Westminsterské opátstvo. Bola spomienkou na návštevu britskej kráľovnej Alžbety II. na Hrebienku v roku 2008. Westminster Abbey je totiž najdôležitejším chrámom britskej kráľovskej rodiny, konajú sa tam všetky pohrebné obrady aj korunovácie nových kráľov. Dóm na Hrebienku bol otvorený počas uplynulého víkendu poslednýkrát. Počas sezóny bol vysoko navštevovaný, v tejto súvislosti padol aj rekord. Počet návštevníkov vzrástol oproti donedávna najsilnejšiemu roku 2019 o desať percent.
>>> Pozrite si galériu z návštevy kráľovnej Alžbety II. na Slovensku. <<<
Ľadový dóm na Hrebienku má vždy podobu známej stavby. V minulosti našli autori inšpiráciu napríklad v Chráme Kristovho vzkriesenia v Petrohrade, Katedrále sv. Jakuba v španielskom pútnickom mieste Santiago de Compostela, parížskej Katedrále Notre Dame či bazilike Sagrada Familia v španielskej Barcelone. V roku 2016 bola súčasťou ľadového gotického chrámu aj socha Majstra Pavla z Levoče.
„Pracujeme už na ďalšej téme, ktorá bude zase milým prekvapením. Je radosť spolupracovať so šikovnými ľuďmi,“ poznamenal pre SITA primátor Tatier Jozef Štefaňák. Ako dodala výkonná riaditeľka Oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Vysoké Tatry Lucia Blašková, hoci je téma rozpracovaná, ostáva už tradične tajná až do otvorenia budúcej stavby.
Zdroj: SITA (fa)
Odporúčané články
![Thumbnail](https://slovenskodnes.sk/wp-content/uploads/sites/4/2024/07/UVLF.jpg)
Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach nie je iba slovenským, ale aj európskym unikátom. Prevádzka prebieha v nepretržitom 24-hodinovom režime, čo okrem jedinečnosti tejto vysokej školy prináša aj špecifické výzvy. Počas návštevy si štátni tajomníci Róbert Zsembera a Ján Hrinko prezreli ustajňovacie priestory a pracoviská kliniky ošípaných, kliniky prežúvavcov a kliniky koní. Navštívili aj moderné BSL-3 laboratórium, ktoré bolo financované ministerstvom školstva, výskumu, vývoja a mládeže.
![Thumbnail](https://slovenskodnes.sk/wp-content/uploads/sites/4/2024/04/433208545_804539708374602_344108883916790384_n.jpg)
Tvrdenia opozičného hnutia, že národnostné školy sú súčasťou segregácie vo vzdelávaní, považuje za nezodpovedné a neúctivé k národnostným menšinám na Slovensku. Minister Tomáš Drucker zároveň upozorňuje, že už v decembri 2023 predstavil komplexný projekt desegregácie, ktorý rezort školstva postupne napĺňa.
![Thumbnail](https://slovenskodnes.sk/wp-content/uploads/sites/4/2024/07/sotak.jpg)
Klub 500 vyjadruje svoje hlboké znepokojenie nad súčasnou diskusiou okolo budúcnosti vodárenskej infraštruktúry na Slovensku. Namiesto odborných diskusií, ktoré by mali viesť k riešeniam pre rozvoj a modernizáciu tohto strategického sektora, sa venuje pozornosť spolitizovaným, neodborným a prázdnym útokom na vodárenské spoločnosti, ktoré sa snažia a realizujú opatrenia na odstraňovanie investičného dlhu v sektore, uvádza v tlačovej správe.