Záchranári radia, ako zvládnuť jarné prázdniny v zdraví a bez úrazov
Na východe Slovenska odštartovali jarné prázdniny, v ďalších týždňoch čaká oddych žiakov na západnom Slovensku a nakoniec na strednom Slovensku. Obdobie prázdnin sa spája aj s rôznymi nástrahami. Zimné športy či zľadovatené chodníky sa každoročne podpisujú pod množstvo úrazov.
Medzi časté patria zlomeniny končatín, výrony a natiahnutia najmä v oblasti kolien a členkov, či poranenia hlavy. Výnimkou nie sú ani zranenia chrbta, ktoré vznikajú najmä pri páde, ale aj nesprávnom pohybe. Hlavný záchranár Záchrannej zdravotnej služby (ZZS) ZaMED Rastislav Krcho radí, že pri podozrení na zlomeninu je dôležité končatinu znehybniť. „Určite sa ju nepokúšajte napraviť sami,“ zdôraznil Krcho a doplnil, že v takýchto prípadoch je nevyhnutné vyhľadať odbornú pomoc. Improvizované znehybňovanie zlomených končatín, ktoré si ľudia pamätajú ešte z branných cvičení, záchranári neodporúčajú. Je určené iba pre extrémne situácie, keď profesionálna pomoc nie je dostupná. Rozhodne ale nemá zmysel pri úrazoch v mestách a obciach, kde profesionálna pomoc záchrannej zdravotnej služby je dostupná v pomerne krátkom čase.
Pri výronoch a natiahnutiach zas môže pomôcť metóda R.I.C.E. – odpočinok (rest), ľad (ice), kompresia (compression) a vyvýšená poloha zranenej časti (elevation). „Postihnuté miesto môžete chladiť. Nie však priamo na kožu, ale niečím studeným, čo zabalíte napríklad do oblečenia alebo uteráku,“ spresňuje Krcho s tým, že po schladení postihnutého miesta je dobré ho mierne stiahnuť, napríklad elastickým obväzom.
Nočné teploty hlboko pod bodom mrazu sú ideálne pre zamŕzanie jazier a rybníkov, avšak záchranári upozorňujú, že zamrznuté vodné plochy sú zradné. Pri preborení sa pod ľad hrozí nielen podchladenie, ale aj utopenie. Svedkom nehody radia neriskovať a na oslabený ľad nevstupovať. Ak sa už niekto preboril, je veľké riziko, že sa to stane znova, keď sa k nemu bude záchranca po tenkom ľade približovať. „Vždy najskôr privoláme záchranné zložky a až následne sa môžeme pokúsiť o bezpečnú pomoc, napríklad tým, že preborenému z brehu podáme vetvu, alebo hodíme dostatočne dlhé lano,“ uviedol záchranár a riaditeľ ZZS ZaMED Matej Polák.
Nástrahy však číhajú aj doma. Rizikové môžu byť napríklad ostré rohy nábytku či sklenené vitríny. Tiež aj sociálne siete, kde sa v poslednom období objavil staronový fenomén – nebezpečná paracetamolová výzva. Mladých ľudí nabáda, aby užili vysoké dávky paracetamolu. Následne majú nakrútiť video o tom, čo sa s nimi deje. Paracetamol sa nachádza aj v horúcich nápojoch pri prechladnutí či chrípke. „K predávkovaniu sa môže dôjsť aj nevedome, napríklad pri nesprávnej kombinácii liekov. O to horšie je, keď je úmyselné, či už ako pokus o sebapoškodenie, alebo v rámci plnenia nezmyselných internetových výziev,” poukázal Polák. Predávkovanie paracetamolom je zradné najmä v tom, že príznaky sa nemusia prejaviť ihneď. Toxické sú totiž až látky, ktoré vznikajú po rozložení paracetamolu v ľudskom tele. „Kým sa prejavia príznaky, môže prejsť aj viac než pol dňa. Pri príliš vysokých dávkach pritom môže hroziť nezvratné poškodenie vnútorných orgánov až smrť,“ uzatvára Polák a vyzýva na obozretnosť a bezpečnosť počas prázdnin.
Zdroj:(SITA,ma)
