Košičania môžu doma platiť aj dukátmi

Košičania majú už takmer dva roky svoje platidlo – Košický dukát. Platné zákony ale okrem eurobankoviek a euromincí zakazujú vydávať iné bankovky a mince. Národná banka Slovenska, ako aj autor myšlienky Vladimír Gürtler však hovoria, že všetko je v poriadku.

V Občianskom združení KOŠICKÝ DUKÁT na výmenu tovarov a služieb (ďalej len o. z. Košický dukát) je zapojených približne tridsať košických prevádzok, ale aj súkromné osoby. Výmenný kurz k euru je 1:1, v obehu je niekoľko tisíc dukátov.

Podľa platného zákona Národná banka Slovenska (NBS) upozorňuje, že okrem vydávania eurobankoviek a euromincí podľa pravidiel platných v eurozóne žiadna právnická ani fyzická osoba v Slovenskej republike nesmie vydávať žiadne iné bankovky či mince, pričom neoprávnená výroba peňazí a ich uvádzanie do peňažného obehu je trestné.

Vyzvali na opravu

NBS ešte v auguste 2015 listom upozornila o. z. Košický dukát, že informácie uverejnené v tom čase na ich webovom sídle a aj na letáku k dukátu obsahujú na viacerých miestach slová „mena“ a „minca“ v príslušnom gramatickom tvare, čo je v rozpore so zákonom o Národnej banke Slovenska. V paragrafe 16a sa totiž píše, že nikto nesmie použiť slová „minca“, „bankovka“ alebo „mena“, ich cudzojazyčné preklady, ani slová, v ktorých základe sa tieto slová alebo ich cudzojazyčné preklady vyskytujú.

„Združenie následne vykonalo nápravu tak, aby informácie poskytované verejnosti boli korektné a zodpovedali skutočnosti,“ informovala Martina Solčányiová, hovorkyňa NBS.

Autorom nového 10-dukátu je medailér Branislav Rónai.foto: Robo Hakl

Právne ošetrené

Súhlasí s tým aj zakladateľ Košického dukátu Vladimír Gürtler, podľa ktorého si s príslušnými inštitúciami všetko vyjasnili: „Všetko je v poriadku, máme to právne ošetrené, funguje to ako lokálne platidlo.“

Dukát podľa stanov slúži ako prostriedok výmeny a združuje fyzické a právnické osoby na dobrovoľnej báze. 

„To znamená, že je určený len obmedzenému okruhu subjektov, ktoré sa vopred oboznámia s podmienkami jeho používania a jeho charakteristikou vo vzťahu k národnej mene euro.

Nejde o bankovky ani mince ako všeobecný a všetkými povinne akceptovaný prostriedok na úhradu pohľadávok a záväzkov, ale o určitú formu kupónov, ktoré sa rozhodli kupujúci a predávajúci navzájom akceptovať na vlastné riziko,“ podotkla M. Solčányiová.

Samosprávu nepresvedčil

Zakladateľ košického dukátu V. Gürtler by rád rozšíril počet prevádzok, ktoré by lokálne platidlo akceptovali. „Teraz je ich okolo tridsať, stále niekto príde a niekto iný odíde,“ uviedol. Pokúsil sa aj o spoluprácu so samosprávou či múzeami, čo by pomohlo dukát viac zatraktívniť. „Zo strany kompetentných som pre to nenašiel pochopenie,“ dodal V. Gürtler, ktorý chce najbližšie v septembri prezentovať nový 50-dukát. „Máme v pláne aj ďalšie emisie, všetko ale záleží od záujmu. Teší ma, že je veľký záujem o špeciálne vydania pre zberateľov,“ doplnil V. Gürtler.

Platidlo bolo vydané vo viacerých nominálnych hodnotách.foto: kosickydukat.sk

Za dukáty dostanete aj lacnejšie jedálenské denné menu

Čistiareň, jazyková škola, starožitníctvo, no najmä kaviarne a reštaurácie sú členmi Občianskeho združenia Košický dukát. Zapojil sa aj Športový klub Hornets.

Vodnopólisti dostávali riadne platy, ale ako bonus aj dukáty. Tie potom minuli v prevádzkach, ktoré ich prijímajú. „Beriem tento projekt aj pre nás ako prijateľný. Naši hráči urobia tržbu v daných zariadeniach, tie nás zase podporia, aby sme mohli fungovať. Je to výhodné pre obe strany,“ konštatoval Jozef Karabáš, predseda ŠK Hornets.

Majiteľka reštaurácie Barbora Čapčaniová ponúka denné menu za 4 dukáty.

Majiteľ Mestského informačného centra Ladislav Koran. foto k článku: Robo Hakl

Bonus v podobe platby dukátom majú návštevníci Gemma Cafe&Restaurant. Bežné menu stojí počas týždňa 4,20 eura, no iba 4 dukáty. „Spoluprácu sme začali v októbri. Chodia k nám ľudia na obedy, je to pre nich výhodné, vlastne aj ušetria. Vízia je to dobrá, len je potrebné dostať túto myšlienku viac do povedomia ľudí,“ uviedla majiteľka zariadenia Barbora Čapčaniová. S jej názorom súhlasí majiteľ Mestského informačného centra Ladislav Koran. „Pre obchodníkov by to mohol byť dobrý marketingový ťah na prilákanie zákazníkov,“ myslí si L. Koran.

Najznámejšou menou bol živec Alternatívne lokálne meny nie sú ničím netradičným. Kremnica mala dukát aj toliar, v Piešťanoch bol grajciar. Najznámejšou menou bol živec vo Zvolene a v Bratislave ( na snímke). Doplnková lokálna mena živec fungovala dva a pol roka, no v roku 2016 skončila pre legislatívu. Aby mena plnila svoju funkciu, bolo by dobré, ak by sa ňou dali platiť aj miestne dane či platiť za odpad. „Tu je hranica, na ktorú sme narazili a bez zmeny zákonov sa nedá pohnúť legálne ďalej,“ zdôvodnila ukončenie projektu jeho koordinátorka Jana Udvardiová. Vlastné platidlo má aj obec Široké v Prešovskom kraji, volá sa sokol. Alternatívna mena funguje aj v zahraničí. Najznámejšími sú Bristolská a Brixtonská libra vo Veľkej Británii či Chiemgauer v Nemecku. Napríklad, ak niekto platí v brixtonskom obvode Londýna, dostáva v niektorých obchodoch, ktoré sú do projektu zapojené, zľavy 10 až 20 percent.