V mestskej pamiatkovej rezervácii vyrastajú príšery
Najnovší prírastok v mestskej pamiatkovej rezervácii sa stal terčom vášnivej diskusie Košičanov na sociálnych sieťach. Jedni nevedia prísť modernej presklenej stavbe uprostred historických objektov na chuť, druhým sa páči alebo im, lepšie povedané, nevadí. Terčom polemiky je prístavba národnej kultúrnej pamiatky, bývalého meštianskeho domu na Hlavnej 116 s fasádou na Hviezdoslavovej ulici. Podľa zámeru v
Najnovší prírastok v mestskej pamiatkovej rezervácii sa stal terčom vášnivej diskusie Košičanov na sociálnych sieťach. Jedni nevedia prísť modernej presklenej stavbe uprostred historických objektov na chuť, druhým sa páči alebo im, lepšie povedané, nevadí.
Terčom polemiky je prístavba národnej kultúrnej pamiatky, bývalého meštianskeho domu na Hlavnej 116 s fasádou na Hviezdoslavovej ulici. Podľa zámeru v dvojpodlažnej budove má byť očná optika, ambulancia očného lekára a podkrovný byt.
Systémový problém
Zdá sa, že konečnú podobu budov v najväčšej pamiatkovej rezervácii na Slovensku nemá kto regulovať. Podľa vyjadrenia pamiatkarov pri novostavbách i v pamiatkovej rezervácii určuje ich úrad zásady objemového členenia, výškového usporiadania a architektonického riešenia exteriéru novostavby.
Ako pre KOŠICE:DNES uviedla riaditeľka Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) Košice Kristína Markušová, úrad vydal vo februári 2003 rozhodnutie o schválení zámeru. Medzi podmienkami je zakotvené aj to, že stavba bude rešpektovať okolie a zohľadní výšku okolitých budov, použité farby i materiály na výstavbu.
[ad][/ad]
Novostavba napriek tomu uprostred tmavých konzervatívnych farieb svieti nabielo a na fasáde dominujú sklenené sústavy okien. „Podobne ako u výtvarných diel či reklamných zariadení, aj v prípade novostavieb sa k obsahu autorského diela správne orgány nevyjadrujú,“ uviedla riaditeľka.
Podľa nej kritické vyjadrenia obyvateľov mesta nielen na adresu tejto stavby súvisia so systémovým problémom, ktorým je dlhodobá absencia koncepčného názoru na tvorbu verejných priestorov a architektonických súťaží. Nedostatočná legislatíva je aj na strane Útvaru hlavného architekta mesta Košice, ktorý sa vyjadruje len k súladu stavby s územným plánom.
Požiadali sme o vyjadrenie aj referát Stavebného úradu mesta Košice, ktorý by mal mať dohľad aj nad stavbami v mestskej pamiatkovej rezervácii. Do uzávierky sme odpovede na naše otázky nedostali. O vyjadrenie sme požiadali aj architekta, ktorý stavbu na Námestí Maratónu mieru navrhol. Odmietol sa vyjadriť.
Starý územný plán
Od roku 2005 platia v meste Zásady ochrany pamiatkovej rezervácie, ktoré sprísňujú opravy pamiatok i novostavieb. Tie sa však na novostavbu na Hviezdoslavovej ulici nevzťahujú, keďže vlastnícke práva k nehnuteľnosti majitelia získali o dva roky skôr. „Sme povinní rešpektovať vlastnícke práva majiteľov stavebných pozemkov v súlade s predpismi, za platnosti ktorých vlastníci tieto práva nadobudli,“ odôvodňuje riaditeľka.
Dodala, že spomínané zásady stále nie sú súčasťou územnoplánovacej dokumentácie mesta, ktorá je najsilnejším regulačným nástrojom tvorby miest. To robí problém i developerom, ktorí pri predkladaní projektov postupujú podľa územného plánu a až dodatočne zisťujú výhrady pamiatkarov.
„Základný regulačný nástroj (40-ročný územný plán mesta – pozn. autora) je zastaralý a prakticky nepoužiteľný. Nemôžeme hovoriť o koncepcii ochrany a tvorby mestských priestorov, ale len o základnej administratívnej ochrane pamiatkového fondu,“ vysvetľuje Markušková.
Sporné otázky k dielam, pomníkom, zásahom, novostavbám či kontroverznému umeniu vo verejnom priestore by sa dali v Košiciach riešiť spôsobom, akým to funguje vo vyspelých metropolách západu. Inšpiráciou môže byť aj najnovší počin starostu amerického New Yorku Billa de Blasia. Na jeho podnet od januára 2018 pôsobí vo „Veľkom jablku“ špeciálna „starostovská poradná komisia“, zložená z odborníkov v oblastiach architektúry, umenia, pamiatok, mestského plánovania i školstva. Spoločne tak tvoria mestský poradný orgán, aby zabránili ďalšiemu ničeniu a znehodnocovaniu pamiatok a nastavili jednoznačné podmienky pri ďalšej tvorbe podoby veľkomesta. Do procesu tvorby zapojili aj občanov, ktorí prezentovali svoje návrhy na piatich verejných zasadnutiach s vyše tritisíc podnetmi.
Architekt: Hravé, vtipné, nevtieravé
Ján Krcho, architekt a vedúci Katedry teórie a dejín umenia Technickej univerzity v Košiciach, sa pre KOŠICE:DNES vyjadril, že pred hodnotením novostavby na Námestí Maratónu mieru je potrebné si uvedomiť, že dom ešte nie je dokončený. „Objekt sa nachádza vo veľmi komplikovanej polohe, ktorá pre zabezpečenie základných funkčných požiadaviek nepripúšťa veľa možností riešenia,“ uviedol.
Podľa neho sa priečelie budovy z Hviezdoslavovej ulice nemusí každému páčiť, no ide o korektné architektonické riešenie. „Používa súčasné formy, ale možno v ňom nájsť aj prvky kritického regionalizmu, ktorý odkazuje na v princípoch podobne členené priečelia, ako to robili v ranom období modernej architektúry aj v Košiciach,“ uviedol architekt.
Krcho hovorí, že stavba a jej priečelie sú architektonicky jednotné a podľa neho aj hravo, vtipne a pomerne nevtieravo reaguje na svoje okolie. „V centre Košíc je množstvo oveľa horších príkladov necitlivého zásahu do mestskej pamiatkovej rezervácie,“ dodal J. Krcho.
Milan Seležán
Architekt stavby by si mal vstúpiť do svedomia. Budova sa mi páči, situovaná mala byť inde.
Júlia Varga Lorenzová
Robil to architekt alebo len inžinier? Lebo väčšina domov u nás architekta nevidela…
Marian Koszoru
Toto mi príde, ako pristaviť modernú budovu k Spišskému hradu. Dá sa to, ale je to hlúposť.
Tomáš Horváth
Stavba, ktorá „takmer úplne zapadla“ medzi existujúce objekty…
[article slug=“modru-fasadu-na-mlynskej-musia-premaovat“][/article]
