Traja králi patria medzi najstaršie kresťanské sviatky
6. januára si katolíci a ďalší kresťania pripomínajú jeden z najstarších sviatkov kresťanstva – Zjavenie Pána, známy aj ako sviatok Troch kráľov. Tento deň symbolizuje zjavenie Ježiša Krista ako Božieho Syna všetkým národom a spája sa s udalosťou, keď mudrci z Východu prišli do Betlehema, aby sa poklonili novonarodenému Spasiteľovi.
Traja mudrci, tradične známi ako Gašpar, Melichar a Baltazár, nasledovali svetlo betlehemskej hviezdy, ktoré ich priviedlo k malému Ježiškovi. Ako dary mu priniesli zlato, kadidlo a myrhu, symbolizujúce jeho kráľovskú dôstojnosť, božstvo a utrpenie. V rímskokatolíckej cirkvi patrí 6. január medzi prikázané sviatky. Počas tohto dňa sa v kostoloch konajú slávnostné omše, počas ktorých kňazi posväcujú vodu, soľ, kriedu a tymián. Tieto posvätené predmety si veriaci odnášajú domov na ochranu svojich príbytkov.
Jednou z tradícií je posvätenie domov, ktoré prebiehalo najmä formou tzv. kňazskej koledy. Kňazi navštevovali domácnosti, požehnávali ich svätenou vodou a okadili kadidlom. Nad dvere písali rok spolu s písmenami C+M+B, čo je skratka latinskej frázy „Christus Mansionem Benedicat“ – Kristus nech požehná tento príbytok.
Aj dnes táto tradícia prežíva na mnohých miestach, najmä na vidieku. Posvätenie domov sa spája s prosbou o Božiu ochranu a požehnanie pre rodinu. Uctievanie Troch kráľov malo v stredoveku veľký význam. Ich relikvie sa dlhé roky uchovávali v Miláne, kým ich cisár Fridrich Barbarossa nepreniesol do Kolína nad Rýnom, kde sa dodnes nachádzajú v kolínskej katedrále.
Na východe sa Sviatok Zjavenia Pána slávil už od 3. storočia. Kresťania si počas tohto dňa pripomínali tri zázraky – príchod mudrcov, Ježišov krst v rieke Jordán a jeho prvý zázrak na svadbe v Káne Galilejskej.
V západnom svete sa od roku 1969 slávi krst Ježiša osobitne, v nedeľu po Zjavení Pána. Pre pravoslávnych veriacich, ktorí sa riadia juliánskym kalendárom, tento sviatok predstavuje začiatok Vianoc.
(FG)
