Veľkonočná nedeľa, oslava Kristovho vzkriesenia a tradícií
Veľkonočná nedeľa je pre katolíkov najvýznamnejším sviatkom, kedy si pripomínajú zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, víťazstvo nad smrťou a zavŕšenie jeho vykupiteľského diela. Kristova duša sa spojila s osláveným telom, ktoré napriek ranám ukrižovania nepodliehalo obmedzeniam času a priestoru. Pravoslávni veriaci na Slovensku však v tento deň oslavujú Kvetnú nedeľu, pripomínajúcu Ježišov vstup do Jeruzalema, a Veľkú noc budú sláviť o týždeň neskôr.
Veľkonočná nedeľa a pondelok u katolíkov
Na Veľkonočnú nedeľu katolíci oslavujú Kristovo vzkriesenie, ktoré je základom ich viery. Sviatok nasleduje po veľkonočnej vigílii, kedy sa rozozvučia zvony a spieva radostné Aleluja. Veľkonočný pondelok, nazývaný aj Pondelok Baránka, pripomína prázdny hrob, ktorý našli ženy a anjelove slová: „Vstal z mŕtvych. Niet ho tu.“ Tento deň je na Slovensku spojený s tradičnou šibačkou a oblievačkou dievčat, symbolizujúcimi zdravie a vitalitu. Veľkonočné obdobie trvá 50 dní až do Turíc (20. mája 2025), počas ktorých sa slávi ako jedna „veľká nedeľa“ plná radosti.
Kvetná nedeľa u pravoslávnych
Pravoslávni veriaci na Slovensku oslavujú v nedeľu 20. apríla Kvetnú nedeľu, pripomínajúcu Ježišov vstup do Jeruzalema, keď ho davy vítali ako Mesiáša. Namiesto palmových ratolestí sa na Slovensku posväcujú jahňady vŕby rakytovej, známe ako bahniatka. Pôst, ktorý vylučuje mäso, mliečne výrobky a vajcia, pokračuje, no Lazárova sobota a Kvetná nedeľa ho zmierňujú, a na stoloch sa objavujú ryby. Pravoslávni sa pripravujú na Veľký týždeň, ktorý sa začína v pondelok a zameriava na udalosti pred Kristovým ukrižovaním.
Veľký týždeň pravoslávnych
Pravoslávny Veľký štvrtok pripomína Tajomnú večeru a ustanovenie Eucharistie obradmi, ako je umývanie nôh. Bohoslužby Veľkého piatku začínajú už vo štvrtok podvečer čítaním 12 evanjelií svätých Strastí, ktoré chronologicky opisujú Ježišovu modlitbu v Getsemani, zradu, zajatie, výsluch, cestu na Golgotu a ukrižovanie. Smútočný charakter umocňuje vystavenie plaščenice, plátna s vyobrazením Kristovho sňatia z kríža a uloženia do hrobu. Tieto obrady pripravujú veriacich na oslavu zmŕtvychvstania, ktorá príde o týždeň.
Veľkonočné sviatky, či už katolícke alebo pravoslávne, spájajú hlbokú spiritualitu s tradíciami, ktoré odrážajú vieru i kultúru jednotlivých komunít.
Odporúčané články
Veľkonočné sviatky prinášajú na stoly tradičné dobroty, no ich nadmerná konzumácia často vedie k zdravotným problémom. Na urgentnom príjme Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura (UNLP) v Košiciach každoročne ošetrujú pacientov so zvracaním, hnačkami, žlčníkovými kolikami či otravou alkoholom. Ústavný dietológ UNLP Košice Miroslav Paľko odporúča zamerať sa na ľahko stráviteľné jedlá, zeleninu a striedmosť, aby sviatky neohrozili zdravie.
Už od stredoveku sa na Slovensku každoročne na prelome apríla a mája vztyčuje vysoký, ozdobený strom – máj. Tento tradičný zvyk, prenesený zo starovekých magických praktík až do folklórnych slávností dneška, predstavuje symbol prebúdzajúcej sa prírody, úcty, mladosti i ľúbostného odkazu. Stavanie mája, hoci s lokálnymi odlišnosťami, je jedným z najživších dokladov živej kultúrnej pamäti Slovenska.
Veľkonočné sviatky sú príležitosťou na rodinné stretnutia, ktoré sprevádza chutné pohostenie. Ak chcete tento rok vyniknúť a ponúknuť niečo iné ako tradičné jedlá, prinášame tri recepty, ktoré zaručene zaujmú vašich hostí. Mrkvová torta, jarná roláda a jednohubky s medvedím cesnakom prinesú na stôl sviežosť, originalitu a lahodnú chuť.
