Vianočné zvyky a tradície majú svoju symboliku. Ktoré z nich dodržiavate?
Neodmysliteľnou súčasťou štedrej večere je bezpochyby ryba. Vedeli ste však, že táto tradícia sa udomácnila na našom území až v období medzivojnovej Československej republiky? Na Slovensku totiž nebolo rozvinuté rybnikárstvo ani chov kaprov. Bližšie informácie k vianočným tradíciám uviedla Marta Botiková z Katedry etnológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Tradičné vianočné jedlá
Ryba sa do štedrovečernej pôstnej večere ľahko začlenila ako symbol kresťanstva. Na Štedrý deň sa na našom území vždy jedávalo pôstne jedlo. Mäso sa podávalo až na Prvý sviatok vianočný, čiže 25. decembra. Štedrovečerné menu tradične pozostávalo z kyslej polievky a múčneho jedla. Väčšinou to bola kapustová alebo šošovicová polievka, v oblasti Žitného ostrova sa jedávala rybacia polievka. Nasledovali múčne jedlá, napríklad opekance, pupáčky či bobáľky, ktoré v mnohých rodinách zostali späté s Vianocami dodnes.
Symbolika vianočných chodov
Pred Štedrou večerou tradične povedal najstarší člen rodiny modlitbu, potom nasledovali oblátky s medom a cesnakom. Med symbolizuje sladkosť života a všetko dobré, cesnak má zas odháňať všetko zlé, choroby či zlé sily. Matka, domáca pani či gazdiná, zvykla členom rodiny urobiť s medom aj krížik na čelo. Samotná oblátka symbolizuje sväteninu, hostiu, ale má zároveň aj širší význam – ako náš každodenný chlieb.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ: Vianočný darček pre Košičanov! Klzisko bude v prevádzke už čoskoro
V niektorých rodinách bolo zvykom prestrieť aj pre zosnulého člena rodiny. Pri štedrej večeri nesmela chýbať hriata pálenka osladená medom, koláče a víno. Po večeri sa zvykli rozbíjať orechy a prekrajovať jabĺčko, čo súviselo s predpoveďami prosperity na ďalší rok. Na prvý sviatok sa tradične jedávalo najmä bravčové mäso alebo morka. Zatiaľ čo Vianoce sú tradične pokladané za rodinný sviatok a vždy sa zvykli sláviť v kruhu rodiny, novoročné chvíle ľudia strávili v širšej spoločnosti a zabávali sa.
Vianočný stromček a darčeky
Zvyk zdobenia vianočného stromčeka pochádza z nemeckého protestantského prostredia. Cechové organizácie v Nemecku mali na svojich stretnutiach ozdobený stromček. K nám sa tento obyčaj dostával pomerne pomaly, a to cez šľachtické prostredie. O zrejme prvom výskyte vianočného stromčeka na našom území vieme celkom presne, a to z výdavkových kníh detskej opatrovne v Trnave z polovice 19. storočia, kde si správca zapísal výdavok na vianočný stromček – jedličku, ktorou potešil deti. Zelený stromček v domácnosti symbolizuje zdravie, sviežosť, nádej.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ: Počas sviatkov sa nedostanete na viaceré oddelenia. Nemocnica prešla do vianočného režimu
V medzivojnovom a povojnovom období boli darčeky pod stromčekom skromné. Zväčša to boli veci, ktoré ľudia potrebovali, ako napríklad oblečenie či topánky. S rozvojom spotrebného priemyslu a zlepšujúcou sa ekonomickou situáciou obyvateľstva v priebehu 20. storočia pribúdali aj darčeky. Vianočné obdarovanie sa sústredilo hlavne na deti, na ktoré čakali pod stromčekom hračky či sladkosti. Darčeky nebolo zvykom baliť do špeciálneho papiera, každý hneď po stromčekom videl, čo dostal.
Zdroj: SITA (ta, ma), NM
Odporúčané články
Košice sú krásne historické mesto s jedinečnou atmosférou, no v posledných rokoch čoraz viac zápasia s problémom, ktorý mnohých obyvateľov každý deň obťažuje čoraz viac – reklamným smogom. Pri vjazdoch do mesta, na hlavných ťahoch, ale aj v obytných zónach pribúdajú billboardy, reklamné tabule, bannery či rôzne improvizované reklamné konštrukcie. Mnohé z nich sú staré, poškodené alebo esteticky nevhodné. Niektoré sú dokonca umiestnené bez povolenia o čom aj náš portál KOŠICE: DNES v minulosti informoval.
Voľné priestory v budove bývalej materskej školy na Bauerovej ulici v Košiciach, ktoré predtým využívalo fitness centrum, dostávajú nový zmysel. Verejná knižnica Jána Bocatia plánuje presťahovať sem svoju pobočku, ktorá už roky úspešne slúži obyvateľom Sídliska KVP na Hemerkovej ulici.
