Zaujímavosti o Veľkej noci: Pôvod, tradície a význam sviatkov
Veľkonočné sviatky, najvýznamnejší kresťanský sviatok, oslavujú zmŕtvychvstanie Ježiša Krista po jeho smrti na kríži. Spájajú sa s príchodom jari a zahŕňajú bohaté tradície, ako sú šibačka, kraslice či pôstne jedlá, ktoré sa dodržiavajú dodnes. Ich pôvod siaha k židovskému sviatku Pesach, ktorý oslavuje oslobodenie Izraelitov z egyptského otroctva pod vedením Mojžiša.
bystricoviny.sk
Dátum Veľkej noci určuje Nicejský snem z roku 325. Sviatok pripadá na prvú nedeľu po prvom jarnom splne po jarnej rovnodennosti, čo ho robí pohyblivým v rozmedzí od 22. marca do 25. apríla. Rôzne kresťanské cirkvi sa líšia v obradoch, no hlavný význam – pripomienka umučenia, smrti a vzkriesenia Ježiša – zostáva spoločný.
Zelený štvrtok pripomína poslednú večeru, ustanovenie eucharistie a kňazstva, ako aj Ježišovo umývanie nôh apoštolom. V evanjelickej cirkvi sa slávi Pánova večera. Veľký piatok je dňom umučenia a smrti Krista, spojeným s pašiovými obradmi, pôstom a rozjímaním. V Košiciach je tradíciou ekumenický pašiový sprievod ulicami mesta. Zvony v chrámoch stíchnu až do veľkonočnej vigílie. Biela sobota sa nesie v znamení očakávania vzkriesenia, symbolizovaného Paškálnou sviecou v rímskokatolíckej cirkvi, ktorá predstavuje Kristovo svetlo. Gréckokatolíci a iné cirkvi kladú dôraz na Božie slovo a spevy.
Veľkonočná nedeľa a pondelok oslavujú Kristovo zmŕtvychvstanie a prázdny hrob, symbolizujúci víťazstvo nad smrťou a nádej na večný život. Pôstne obdobie a krížová cesta pripomínajú Ježišovu obetu a jeho lásku k ľudstvu, ktorá podľa kresťanskej viery zbavila svet hriechu.
Najnovšie články
Premiér Fico doručil návrh na odvolanie Tomáša Tarabu prezidentovi
Fico vyzval Žilinku na odchod. Podľa premiéra je pod kontrolou Lipšica
Premiér chce povýšiť vzťahy s Japonskom na úroveň strategického partnerstva
