Zelený štvrtok začína veľkonočné trojdnie
Dnes, na Zelený štvrtok, sa začína Veľkonočné posvätné trojdnie, ktoré zahŕňa Zelený štvrtok, Veľký piatok a Bielu sobotu. Tieto dni sú pre kresťanov časom pripomienky smrti Ježiša Krista, jeho uloženia do hrobu a zmŕtvychvstania na Veľkonočnú nedeľu. Každý z nich nesie hlboký liturgický význam a bohatú symboliku.

Zelený štvrtok je dňom spomienky na ustanovenie sviatosti eucharistie a kňazstva. Počas rannej omše biskupi spolu s kňazmi slávia obrady, ktoré pripomínajú poslednú večeru, keď Ježiš premenil chlieb a víno na svoje telo a krv a odovzdal apoštolom kňazskú moc. Večerná omša zahŕňa obrad umývania nôh dvanástim mužom, ktorý vychádza z tradície svätého Gregora Veľkého, ktorý hostil chudobných.
Názov Zelený štvrtok pravdepodobne odkazuje na Getsemanskú záhradu, kde sa Ježiš modlil pred svojím zatknutím. Počas dňa prestávajú zvoniť zvony ako symbol účasti na Kristovom utrpení, a ich zvuk sa ozve až na Bielu sobotu počas vigílie vzkriesenia. Po omši ostáva svätostánok prázdny, večné svetlo zhasnuté a oltáre sa obnažujú, čo pripomína Ježišovu osamelú modlitbu v Getsemani.
Odporúčané články

Veľkonočná nedeľa je pre katolíkov najvýznamnejším sviatkom, kedy si pripomínajú zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, víťazstvo nad smrťou a zavŕšenie jeho vykupiteľského diela. Kristova duša sa spojila s osláveným telom, ktoré napriek ranám ukrižovania nepodliehalo obmedzeniam času a priestoru. Pravoslávni veriaci na Slovensku však v tento deň oslavujú Kvetnú nedeľu, pripomínajúcu Ježišov vstup do Jeruzalema, a Veľkú noc budú sláviť o týždeň neskôr.

Veľkonočné sviatky, najvýznamnejší kresťanský sviatok, oslavujú zmŕtvychvstanie Ježiša Krista po jeho smrti na kríži. Spájajú sa s príchodom jari a zahŕňajú bohaté tradície, ako sú šibačka, kraslice či pôstne jedlá, ktoré sa dodržiavajú dodnes. Ich pôvod siaha k židovskému sviatku Pesach, ktorý oslavuje oslobodenie Izraelitov z egyptského otroctva pod vedením Mojžiša.

Už od stredoveku sa na Slovensku každoročne na prelome apríla a mája vztyčuje vysoký, ozdobený strom – máj. Tento tradičný zvyk, prenesený zo starovekých magických praktík až do folklórnych slávností dneška, predstavuje symbol prebúdzajúcej sa prírody, úcty, mladosti i ľúbostného odkazu. Stavanie mája, hoci s lokálnymi odlišnosťami, je jedným z najživších dokladov živej kultúrnej pamäti Slovenska.