Bezpečnostní experti: Európa by sa mala pripraviť na vojnu
Bezpečnostní analytici a politickí predstavitelia varujú pred rastúcim rizikom, že Rusko môže rozšíriť svoje vojenské operácie aj mimo Ukrajiny. Viaceré zdroje naznačujú, že situácia by sa mohla dramaticky zhoršiť už na jeseň 2025, pričom najväčšie obavy vyvoláva možný pád Kyjeva.
Portál Refresher.sk informuje, že podľa bývalého vysokého predstaviteľa NATO a nemeckých bezpečnostných expertov existuje scenár, v ktorom by sa ruské jednotky mohli presunúť k hraniciam členských štátov NATO. Tento vývoj by predstavoval bezprostrednú hrozbu pre Poľsko a pobaltské krajiny. Obavy vyvoláva aj plánované vojenské cvičenie „Západ“, ktoré Rusko organizuje spoločne s Bieloruskom. Podobné manévre sa konali aj pred inváziou na Ukrajinu v roku 2022, keď ruské jednotky zostali pri hraniciach a následne spustili útok. Podľa dostupných informácií by sa v Bielorusku mohlo sústrediť až 150 000 ruských vojakov.
Nemecký vojenský historik upozorňuje, že rastúca koncentrácia ruských síl v regióne vyvoláva znepokojenie najmä v pobaltských štátoch a Litve. Odborníci naznačujú, že súčasná situácia v Európe môže byť len dočasným obdobím stability, ktoré sa môže rýchlo skončiť. Dôležitým momentom bude nadchádzajúce stretnutie bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Ich rokovania môžu naznačiť, či sú vojenské manévre len štandardným cvičením, alebo či ide o širší strategický plán, ktorý by mohol mať ďalekosiahle dôsledky pre celý región.
Odporúčané články
Opozičná strana Sloboda a Solidarita predstavila návrh ekonomických opatrení, ktorými chce podporiť hospodársky rast na Slovensku. Plán počíta napríklad so zrušením transakčnej dane, návratom k systému rovnej dane na úrovni 19 percent a zavedením nulovej dane zo zisku, ktorý firmy reinvestujú späť do podnikania.
Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) má vypovedať zmluvu so spoločnosťou Ukrenergo o núdzových dodávkach elektriny na Ukrajinu. Vyplýva to zo stredajšieho uznesenia vlády z 4. marca. Opatrenie má byť recipročnou reakciou na zastavenie prepravy ropy ropovodom Družba.
V prípade, že by v súčasnosti mimoparlamentné hnutie Republika bolo v budúcnosti členom vlády, záujem má predovšetkým o silové zložky. Ako dnes v diskusnej relácii Politika 24 spravodajskej televízie Joj 24 povedal predseda hnutia a europoslanec Milan Uhrík, v rezortoch obrany a vnútra má jeho strana aj veľkú podporu.
