Bezpečnostní experti: Európa by sa mala pripraviť na vojnu
Bezpečnostní analytici a politickí predstavitelia varujú pred rastúcim rizikom, že Rusko môže rozšíriť svoje vojenské operácie aj mimo Ukrajiny. Viaceré zdroje naznačujú, že situácia by sa mohla dramaticky zhoršiť už na jeseň 2025, pričom najväčšie obavy vyvoláva možný pád Kyjeva.
Portál Refresher.sk informuje, že podľa bývalého vysokého predstaviteľa NATO a nemeckých bezpečnostných expertov existuje scenár, v ktorom by sa ruské jednotky mohli presunúť k hraniciam členských štátov NATO. Tento vývoj by predstavoval bezprostrednú hrozbu pre Poľsko a pobaltské krajiny. Obavy vyvoláva aj plánované vojenské cvičenie „Západ“, ktoré Rusko organizuje spoločne s Bieloruskom. Podobné manévre sa konali aj pred inváziou na Ukrajinu v roku 2022, keď ruské jednotky zostali pri hraniciach a následne spustili útok. Podľa dostupných informácií by sa v Bielorusku mohlo sústrediť až 150 000 ruských vojakov.
Nemecký vojenský historik upozorňuje, že rastúca koncentrácia ruských síl v regióne vyvoláva znepokojenie najmä v pobaltských štátoch a Litve. Odborníci naznačujú, že súčasná situácia v Európe môže byť len dočasným obdobím stability, ktoré sa môže rýchlo skončiť. Dôležitým momentom bude nadchádzajúce stretnutie bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Ich rokovania môžu naznačiť, či sú vojenské manévre len štandardným cvičením, alebo či ide o širší strategický plán, ktorý by mohol mať ďalekosiahle dôsledky pre celý región.
Odporúčané články
Policajti z tímu okolo Jána Čurillu uspeli v súdnom spore s ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom (Hlas-SD). Ako informoval ich právny zástupca Peter Kubina, spor sa týkal statusu ministra na sociálnej sieti, v ktorom ich verejne prirovnal k právoplatne odsúdenému mafiánovi Mikulášovi Černákovi a označil ich za krivých policajtov.
V súvislosti s problematikou krádeží by mal platiť princíp „trikrát a dosť“. Rozhodla o tom dnes vláda, keď odobrila návrh novely Trestného zákona z dielne ministerstva spravodlivosti. Zároveň kabinet schválil aj návrh, aby sa novela prijala v skrátenom legislatívnom konaní.
Európska komisia začala konanie voči Slovenskej republike v súvislosti s novelou ústavy, ktorú prijal parlament 26. septembra. Ako informuje ČTK, komisia zaslala Slovensku formálnu výzvu vo veci porušenia právnych predpisov, najmä zásad nadradenosti, autonómie, účinnosti a jednotného uplatňovania práva Európskej únie.
