Nemecko chce „Úniu v Únii“. Berlín navrhuje obísť brzdiacich členov
Nemecká vláda oficiálne otvorila debatu o vytvorení takzvanej „dvojrýchlostnej“ Európskej únie. Reaguje tak na dlhodobé blokovanie rozhodnutí v EÚ a rastúce ekonomické aj geopolitické tlaky, ktoré podľa Berlína vyžadujú ráznejšie a rýchlejšie kroky. Referuje o tom web La Derecha Diario.
Návrh obhajoval nemecký minister financií Lars Klingbeil, podľa ktorého „nastal čas“, aby jadro členských štátov postupovalo v strategických otázkach rýchlejšie. Iniciatíva si už získala podporu Francúzska, pričom v spomenutom jadre by malo figurovať šesť najväčších ekonomík EÚ – Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Španielsko, Poľsko a Holandsko.
Cieľom ambicióznej agendy je posilniť suverenitu, odolnosť a konkurencieschopnosť Európy, najmä v čase snáh znížiť závislosť od dovozu strategických surovín z Číny a ochrániť rast pred hrozbou ciel a obchodných vojen.
Plán stojí na štyroch pilieroch. Prvým je urýchlenie budovania Únie úspor a investícií, ktorá má zlepšiť prístup firiem ku kapitálu. Klingbeil zdôraznil potrebu lepšie financovať startupy a rastúce firmy, ktoré považuje za motor európskej inovácie.
Druhý pilier sa týka posilnenia globálnej úlohy eura. Nemecko chce znížiť byrokraciu, zjednodušiť regulácie a posilniť európsku suverenitu v oblasti platobných systémov, aby sa euro stalo stabilným „bezpečným prístavom“.
Tretím kľúčovým bodom je obrana. Berlín presadzuje užšiu koordináciu armád a zakotvenie obranných výdavkov ako priority v budúcom rozpočte EÚ. Štvrtý pilier sa zameriava na bezpečné dodávky kritických surovín, najmä vzácnych kovov a minerálov. Nemecko a Francúzsko dávajú jasne najavo – ak sa všetci nechcú hýbať rovnakým tempom, jadro Európy pôjde dopredu aj bez nich.
(SITA,hb)
Odporúčané články
Koalícia sa dohodla na zrušení zákona o transformácii Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO) na nový úrad. Oznámil to po stredajšom rokovaní vlády predseda vlády Robert Fico (Smer-SD). Účinnosť zákona ešte pred jeho vstupom do platnosti pozastavil Ústavný súd Slovenskej republiky.
Prezident SR Peter Pellegrini navrhuje legislatívne zaviesť nový bezpečnostný mechanizmus – takzvaný stav ohrozenia. Ten by umožnil vláde využiť kapacity Ozbrojených síl Slovenskej republiky aj v období mieru, ak by krajina čelila vážnej bezpečnostnej hrozbe. Podľa prezidenta by si takýto krok vyžadoval zmenu schválenej ústavy Slovenskej republiky, a teda aj širšiu politickú dohodu naprieč politickým spektrom.
Americký prezident Donald Trump uviedol, že o ukončení vojny s Iránom rozhodne spoločne s izraelským premiérom Benjaminom Netanyahuom. Konečné rozhodnutie však podľa jeho slov bude na Spojených štátoch.
