Švajčiarsko a Rakúsko sú ochotné hostiť Putina na mierových rokovaniach napriek zatykaču
Švajčiarsko a Rakúsko v utorok oznámili, že by boli ochotné hostiť ruského prezidenta Vladimira Putina, ak by prišiel na mierové rokovania o Ukrajine, napriek medzinárodnému zatykaču vydanému Medzinárodným trestným súdom (ICC).
Francúzsky prezident Emmanuel Macron naznačil možnosť usporiadania mierového samitu medzi Putinom a jeho ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským v Európe, v „neutrálnej krajine, možno vo Švajčiarsku“. „Usilujem sa o Ženevu,“ povedal v rozhovore odvysielanom na francúzskej spravodajskej stanici LCI.
Švajčiarsky minister zahraničných vecí Ignazio Cassis na tlačovej konferencii uviedol, že za určitých okolností by Putinovi bolo umožnené vstúpiť do Švajčiarska. Vlani švajčiarska vláda definovala „pravidlá udeľovania imunity osobe, na ktorú je vydaný medzinárodný zatykač“. „Ak táto osoba príde na mierovú konferenciu, nie na súkromné účely,“ vysvetlil Cassis.
Švajčiarsko je plne pripravené hostiť takéto stretnutie a zdôraznilo svoju dlhoročnú skúsenosť v oblasti neutrality. Cassis však poukázal na ochladenie vzťahov s Ruskom, keďže Švajčiarsko sa rozhodlo prijať sankcie uvalené Európskou úniou po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022.
V susednom Rakúsku úrad kancelára uviedol, že ak by sa mierové rokovania konali na jeho území, obrátili by sa na ICC „s cieľom umožniť prezidentovi Putinovi účasť“. Kancelár Christian Stocker už ponúkol Viedeň ako možné miesto rokovaní Zelenskému počas jeho návštevy v júni. „Naše hlavné mesto má dlhú tradíciu ako miesto dialógu,“ uviedol Stocker a pripomenul, že vo Viedni sídli niekoľko medzinárodných organizácií.
(SITA,hb)
Odporúčané články
Zákony proti extrémizmu sa zneužívajú, Slovensko totiž nemá jasnú definíciu toho, čo je extrémistický materiál. Uviedol to podpredseda vlády a minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) na dnešnej tlačovej besede. Zákon proti extrémizmu sa podľa neho zneužíva, a vo viacerých prípadoch podľa neho prekročil svoje hranice. Spomenul v tomto prípade Rostasa zo Zem a vek, Mariána Magáta či Daniela Bombica.
Medzi Smerom-SD a Progresívnym Slovenskom je v najnovšom prieskume rozdiel viac ako šesť percent. Ak by sa voľby do parlamentu konali v polovici januára, zvíťazili by Progresívci s 23,2 percentami voličských hlasov. Za nimi by nasledovala strana Smer-SD s 16,9 percentami.
Prezident SR Peter Pellegrini sa v roku 2025 zaoberal viac ako stovkou zákonov, ktoré schválili poslanci Národnej rady SR počas parlamentných schôdzí. Ako informovala kancelária hlavy štátu, v rámci parlamentom schválených legislatívnych návrhov podpísal 107 zákonov, vrátane zákonu o štátnom rozpočte na rok 2026.
