Tibor Gašpar tvrdí, že kriminalita na Slovensku klesá. Kolíková tvrdí opak
Kým podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer-SD) tvrdí, že kriminalita na Slovensku dlhodobo klesá, opozícia hovorí o raste drobných krádeží a zlyhaní štátu po zmene Trestného zákona. V diskusnej relácii Na telo na TV Markíza sa Gašpar a poslankyňa SaS Mária Kolíková sporili o to, či za zhoršenú situáciu môžu nové pravidlá, alebo „kampaň“ primátorov a opozície.
Podľa Gašpara sa počet trestných činov znížil za prvých deväť mesiacov o 1 582 prípadov v porovnaní s minulým rokom. Pripustil však, že majetkové priestupky, najmä drobné krádeže, pribúdajú. „V priemere ide o škodu 52 eur, čo tvorí 85 percent prípadov,“ uviedol. Zároveň odmietol, že by to súviselo so zvýšením hranice medzi priestupkom a trestným činom zo 266 na 700 eur. „Spojovať viac krádeží s touto novelou je absolútne zjednodušené,“ dodal. Gašpar argumentoval, že viaceré mestá podľa policajných štatistík zaznamenali pokles kriminality na uliciach. Nárast priestupkov však vysvetlil tým, že „niektorí politici a médiá“ podľa neho vytvárajú dojem beztrestnosti. „Boj s kriminalitou nie je o tom, že ku každej horalke postavíte policajta,“ poznamenal.
Kolíková jeho tvrdenia odmietla. Podľa nej novela Trestného zákona spôsobila chaos a štát nie je pripravený zvládať záplavu priestupkov. „To, čo sa udialo, je nevídané. Tu sa skutočne vymenila bezpečnosť nás všetkých za to, aby blízky tejto vládnej koalície unikli pred spravodlivosťou. Obrovská zmena prebehla zo dňa na deň, bez pripomienkového konania. Okresné úrady ani polícia na to neboli pripravené,“ uviedla exministerka spravodlivosti. Podľa nej by opakované krádeže v hodnote 100 až 200 eur počas jedného roka boli opäť kvalifikované ako trestný čin. „S tým súvisí aj zápis v registri trestov a všetko ostatné. Neznamená to, že keď spáchate trestný čin, automaticky vám hrozí trest odňatia slobody. Nie je však možné, aby sa opakovaní páchatelia vyhýbali trestnej zodpovednosti len preto, že sa krádež kvalifikuje ako priestupok,“ dodala Kolíková.
Gašpar naopak tvrdí, že riešením by mohli byť alternatívne tresty alebo verejnoprospešné práce, ktoré je však potrebné zabezpečiť. Nie však návrat k tzv. horalkovému zákonu, s ktorého zrušením Kolíková súhlasí. „Ak niekto potrebuje ukradnúť potravinu, pretože nemá na to, aby si ju kúpil, trest nepomôže. Treba hľadať spôsob, ako týchto ľudí donútiť odpracovať si škodu,“ povedal bývalý policajný prezident s tým, že na polícii evidovali tisícky spisov s nevymožiteľnými pokutami.
Koalícia a opozícia sa nevedia zhodnúť ani na tom, ako zmerať skutočný rozsah drobných krádeží. Kým Gašpar sa odvoláva na policajné dáta, Kolíková upozorňuje, že mnohé priestupky sa vôbec neevidujú, pretože okresné úrady ich nemajú kapacitne spracované. „Kriminalita je fenomén, ktorý musí spoločnosť riešiť spoločne. To nie je len o represívnych zložkách, ako je polícia a prokuratúra. To je aj o tom, ako si budeme majetok chrániť,“ skonštatoval Gašpar. Podľa poslankyne je trestná politika nevyvážená. „S kriminalitou na Slovensku sa treba konečne porátať. Je potrebné dať na stôl nejaké riešenia a konečne o nich diskutovať,“ vyzvala Kolíková.
(SITA,ks)
Odporúčané články
Zákony proti extrémizmu sa zneužívajú, Slovensko totiž nemá jasnú definíciu toho, čo je extrémistický materiál. Uviedol to podpredseda vlády a minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) na dnešnej tlačovej besede. Zákon proti extrémizmu sa podľa neho zneužíva, a vo viacerých prípadoch podľa neho prekročil svoje hranice. Spomenul v tomto prípade Rostasa zo Zem a vek, Mariána Magáta či Daniela Bombica.
Nedovoľme politike prerastať do našich životov v takom rozmere, ako sa to deje v súčasnosti. V novoročnom príhovore takto vyzval prezident Peter Pellegrini. Pripomenul pritom, že politika sa na Slovensku stala takým rozdeľujúcim prvkom, že už priamo zasiahla do rodín, priateľských vzťahov či atmosféry na pracovisku.
Ako avizoval v príspevku na sociálnej sieti, v prípade novely, ktorá nadobudla účinnosť v sobotu 27. decembra, využije svoje ústavné oprávnenie.