Najvyššie položené stredoveké hradisko na Slovensku! Archeológovia ho zrejme našli v TANAP-e

Lokalita mala patriť zakladateľom Veľkej Lomnice

Ako ďalej pre agentúru SITA povedal archeológ Marián Soják z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV), hradisko či lokalita v súčasnom Tatranskom národnom parku však boli využívané podľa výskumu nielen v druhej polovici 13. až prvej tretine 14. storočia, ale už v časoch mladšej doby železnej, teda niekedy medzi 4. až 1. storočím pred Kristom. Archeológovia predpokladajú, že v stredoveku sa tam v čase nebezpečenstva uchyľovali takzvaní páni z Lomnice. Išlo o predkov známej šľachtickej rodiny rodu Berzeviczy, ktorá založila Veľkú Lomnicu.

Archeológovia objavili maličký hrad

Otázky o spomínanej lokalite vyvolali lidarové snímky, teda laserové vyobrazenie terénu bez vegetácie stromov. „Miestny historik Dušan Korytko si všimol anomálie na mape nad Tatranskou Lesnou. Spojil sa s nami, a naozaj, na snímkach sú evidentne zakreslené minimálne dve hradiská, možno až tri, s valovými opevneniami a priekopami,“ priblížil Soják, ktorý sa do výskumu pustil v rámci grantového projektu spolu s riaditeľom Archeologického ústavu SAV Matejom Ruttkayom.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ: Prinášame niekoľko tipov na NEZABUDNUTEĽNÝ romantický Silvester v Košiciach

V polohe, ktorá sa na starých mapovaných zobrazeniach nazýva Studený hrádok, tak archeológovia objavili skutočne maličký hrádok. „Je to maličká poloha, nemá ani 20 metrov v priemere, je tam vidieť nejaký val i anomálie v teréne. Možno ide o opevnenú hradnú vežičku, odborne nazývanú motte,“ priblížil Soják. Lokalita je však podľa jeho slov intenzívne zasiata vegetáciou, nakoniec sa preto výskumníci zamerali na vyššie ležiacu polohu s voľnými miestami vhodnými na výskum.

Nájdená bola aj keramika z 13. storočia

Archeológovia sa na začiatku júla presunuli na vyššie ležiacu polohu, nazývanú Šiance, v nadmorskej výške 1 030 metrov. „Na lidarovej snímke, aj priamo v teréne je krásne vidieť opevnenia aj s valmi, priekopami a príjazdovou cestou. Prvú sondu sme umiestnili priamo na akropole, teda na temene vrchu, kde sme na najvyššom mieste odkryli zvyšok nasucho naukladanej kamennej podmurovky,“ opísal ďalej archeológ Soják.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ: SILVESTROVSKÝ BEH v Prešove so špeciálnym hosťom: Svoje zdatnosti predvedie aj PRIMÁTOR Oľha

Pre okolité veľké stromy sa tam podarilo vytýčiť sondu s rozmermi štyri krát šesť metrov. „Zachytili sme časť zrubového príbytku so suchou kamennou podmurovkou alebo zvyšok nejakej obytnej veže. Našli sme aj nepočetnú, ale výraznú keramiku z druhej polovice 13. až prvej tretiny 14. storočia,“ objasnil. Pod touto úrovňou ešte odkryli zvyšok ohniska s keramikou zaraďovanou do predpúchovského horizontu alebo samotnej púchovskej kultúry, teda do 4. až 3. alebo až 1. storočia pred Kristom.

To, akí ľudia na hradisku sídlili, je otázne

Druhá sonda na Šiancoch bola zameraná na rez opevnením. Archeológovia si kladú otázku, či bolo hradisko opevnené len v stredoveku alebo už v spomínanom predpúchovskom horizonte či púchovskej kultúre. Takto staré datovanie by mohol naznačovať nájdený črep pod kamenným valom patriaci k tejto kultúre. Otázne je podľa Sojáka aj to, akí ľudia tam sídlili. Predpokladá, že na sklonku praveku to boli prežívajúce populácie zo sklonku doby bronzovej, zmiešané s keltskými Kotínmi, teda nositelia púchovskej kultúry. Zatiaľ sa však presne nevie, akí ľudia využívali hradisko v stredoveku.

Zdroj: SITA (fa)